Tento príspevok analyzuje článok 53 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 53 Charty základných práv Európskej únie osobitne, v ich vzájomnom vzťahu a cez tvrdenie Súdneho dvora EÚ vo svojom Stanovisku 2/13, že dohoda o pristúpení môže ohroziť charakteristické znaky a autonómiu práva Únie, pretože nezaručuje koordináciu týchto dvoch článkov. Ústrednou časťou článku je postoj Súdneho dvora, že ani po pristúpení k Dohovoru nebude vo veciach, v ktorých pôsobí únijné právo, tolerovať úroveň ochrany práv garantovaných Chartou v rozpore s rozsudkom Melloni. Autorka sa cez definovanie úrovne ochrany práv podľa Dohovoru a podľa Charty a analýzou príslušnej judikatúry, zamýšľa nad tým, prečo je koordinácia článkov 53 z pohľadu Únie nevyhnutná. Záver príspevku je venovaný pozorovaniu, akým smerom sa v období po stanovisku 2/13 uberá judikatúra ohľadom štandardu ochrany práv.