The study aims to investigate coping strategies used by pre-service and inservice teachers (N = 610) and correlations among coping strategies and psychological constitution variables of pre-service teachers (N = 349). Preferred coping styles differ across career levels but teachers in our sample choose mostly positive and productive coping strategies. Coping strategies classified as negative correlated negatively with psychological constitution variables.

Osobnostné predpoklady študentov učiteľstva pre výkon tejto náročnej profesie sú často diskutovanou témou. Cieľom tejto štúdie je zistiť úroveň profesijných charakteristík osobnosti študentov učiteľstva podľa Bochumského inventára. Dáta boli získané od 495 študentov učiteľstva z troch rôznych pedagogických fakúlt slovenských univerzít (M vek = 22,24). Medzi súborom študentov učiteľstva a štandardizačnou vzorkou dotazníka (N = 373) sme zistili rozdiely najmä v dimenziách psychickej konštitúcie (emocionálna stabilita a odolnosť voči záťaži). Muži a ženy sa signifikantne líšia v dimenziách svedomitosť, rozhodnosť, schopnosť presadiť sa, emocionálna stabilita a sebavedomie. Medzi študentmi učiteľstva pre primárne a sekundárne vzdelávanie sú významné rozdiely len v dimenziách rozhodnosť a chuť pracovať v tíme. Výsledky ponúkajú priestor pre diskusiu o možnostiach rozvíjať profesijné charakteristiky osobnosti učiteľov už počas pregraduálneho štúdia.

Slovenská technická univerzita, Fakulta informatiky a informačných technológií, Ústav informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva Katarína Minarovičová Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra občianskej a etickej výchovy Abstrakt: Už isté obdobie neplatí tvrdenie, že experimentálny výskum, využívajúci technológiu eye-trackingu, je výlučne doménou kognitívnej psychológie a neurovied. Záujem o snímanie pohybov očí sa rozšíril do mnohých oblastí aplikovaného výskumu, vrátane pedagogickej psychológie. Táto teoretická štúdia je zameraná na potenciálny prínos dát tohto typu pre detailnejšie porozumenie pozornostným procesom, ktoré sú dôležitou súčasťou profesijného videnia učiteľov a učiteliek. Z interdisciplinárneho hľadiska tak analyzujeme základné mechanizmy selektívnej pozornosti, v súvislosti s pohybmi očí a profesijným videním. V úvodnej časti sa zameriavame na vzťah medzi pozornostným spracovaním a pohybmi očí, s dôrazom na selektivitu pozornosti pri vizuálnej orientácii v prostredí. Nasleduje základná charakteristika eye-trackingu ako metodologického nástroja. Na základe uvedených informácií prepájame selektívnu pozornosť s konceptom profesijného videnia učiteľov. Posledná časť textu je venovaná prehľadu vybraných výskumov využívajúcich eye-tracking v pedagogickej psychológii, s dôrazom na profesijné videnie a porovnanie začínajúcich a skúsených učiteľov. V závere je diskutovaný potenciál využitia eye-trackingu v tejto oblasti výskumu a implikácie analyzovaných štúdií pre pozornostnú organizáciu a tréningy začínajúcich učiteľov a učiteliek.