This paper offers a case study of three selected ecovillages (two in Hungary and one in Slovakia). The main objective is to characterize, analyse and eventually compare types, trends and problems in the development of ecovillages and to discuss the possible impacts and effects of ecovillage movement on sustainable rural development. The authors used interviews, observation and inquiry for data collection and methods of document analysis, content analysis of different sources, and analysis of foot marks. They attempt to bring the worldview closer by introducing the basic ecovillage concept and framework, and by describing the ecovillage types, recent trends, problems and challenges. The analytical part begins with a short characteristic of the ecovillage movement in Hungary and Slovakia and follows with six thematic subchapters that investigate and compare the observed ecovillages according to the purposes and motivation for their founding, the communication models and public relations, local economic systems and self-sufficiency phenomenon, the employment structure and the existing infrastructure. Finally, the last part is devoted to assess the main research findings.Abstrakt: Tento článok ponúka prípadovú štúdiu troch vybraných ekodedín (dvoch v Maďarsku a jednej na Slovensku). Hlavným cieľom je charakterizovať, analyzovať a prípadne porovnať typy, trendy a problémy vývoja a rozvoja ekodedín, ako aj diskutovať možné vplyvy a dopady hnutia ekodedín na udržateľný rozvoj vidieka. Autorky použili pre zber údajov techniku rozhovorov, pozorovanie a anketu a metódy analýzy dokumentov, obsahovú analýzu rôznych zdrojov a analýzu fyzických stôp. Pokúšajú sa priblížiť svetové názory prostredníctvom predstavenia základného konceptu ekodedín, ako aj popisom typov ekodedín, súčasných trendov, problémov a výziev. Analytická časť začína krátkou charakteristikou hnutia ekodedín v Maďarsku a na Slovensku a pokračuje šiestimi tematickými časťami, ktoré hodnotia a porovnávajú sledované ekodediny podľa charakteru vzniku a motivácie vedúcej k ich založeniu, podľa komunikačných modelov a vzťahov s verejnosťou, lokálnych ekonomických systémov, fenoménu sebestačnosti, štruktúre zamestnaní a existujúcej infraštruktúre. Záverečná časť je venovaná zhodnoteniu hlavných výskumných zistení.