Problém osoby ve filozofii Józefa Tischnera (Setkání slovanské tradice s tradící západní filozofie)

Abstract

KLIMSZA, Lucjan. The Problem of a Person in the Philosophy of Józef Tischner (The Encounter of Slavonic Tradition and Western Philosophical Tradition). The main aim of the article is to discuss the philosophical problem of man in works of Józef Tischner, who was a Polish Catholic priest, a theologian and a philosopher. His philosophy follows the Slavonic philosophical tradition of his professor Roman Ingarden. He was also the author of many philosophical books, which interconnect Slavonic philosophy with Western philosophical tradition. Most of them have been dedicated to the problem of ethics and axiology. He developed Levinas' idea that ethics must become the first philosophy ever. For many reasons, he thought ethics must predate ontology. Firstly, this idea was inspired by a traumatic experience with the Holocaust during the Second World War. Secondly, he believed that every epistemological experience is at the same time an axiological experience. They represent a different way of expressing the same experience with the nature of the world. The meaning of axiology lies in the fact that the axiological experience is the experience of a particular person, that is, a person. Abstrakt: KLIMSZA, Lucjan. Problém osoby vo filozofii Józefa Tischnera (Stretnutie slovanskej tradície s tradíciou západnej filozofie). Zámerom predkladaného článku je popis filozofického problému človeka v diele Józefa Tischnera. Józef Tischner bol katolickým kňazom, teológom a filozofom. Jeho myslenie vychádza zo slovanskej filozofie jeho učiteľa Romana Ingardena. Bol taktiež autorom mnohých teologických a filozofických diel, ktoré môžu byť spojivom východnej a západnej filosofickej tradície. Prevažná väčšina z nich bola venovaná problematike etiky a axiológie. Nadviazal na dielo Emmanuela Lévinase -tvrdil, že etika musí byť prvou filozofiou. Podľa neho existuje niekoľko dôvodov prečo má etika predchádzať ontológii. Prvým dôvodom bola traumatická skúsenosť holokaustu cez druhú svetovú vojnu. Druhým dôvodom pre toto tvrdenie je fakt, že každá epistemologická skúsenosť je zároveň axiologickou skúsenosťou. Obidve popisujú odlišným spôsobom rovnakú prirodzenosť sveta. Význam axiológie spočíva však v tom, že axiologická skúsenosť je skúsenosťou konkrétneho človeka, teda osoby. Lucjan Klimsza | 148 | ••• KONŠTANTÍNOVE LISTY 11 / 1 (2018), pp. 147 -158 Úvod Mezi nejvýznamnější představitele polské filozofie a teologie dvacátého století patří Józef Tischner. Tento myslitel je v českém filozofickém a teologickém prostředí velice málo známý. A to je veliká škoda, neboť myšlenkové bohatství, které po sobě zanechal, se řadí svým významem mezi taková jména polské filozofie jako Roman Ingarden, Władysław Tatarkiewicz, Alfred Tarski, Józef Maria Bocheński. Tischnerův odkaz je velice důležitý nejen pro filozofii, ale také pro teologii. V teologii rozvinul hermeneutiku biblických textů. Ve filozofii svým fenomelogickým myšlením navázal na odkaz svého učitele Romana Ingardena na poli axiologie a dále jej rozvíjel. Současný polský historik filozofie Tadeusz G...