Cieľmi práce bolo primárne: overiť existenciu vzťahov medzi kogníciami o koronavíruse a aspektami proaktívneho zvládania, sekundárne: identifikovať možné rozdiely v úrovni katastrofických kognícií v rôznych obdobiach dospelosti, zistiť medzipohlavné rozdiely v týchto presvedčeniach a v neposlednom rade overiť súvis skúsenosti s koronavírusom v rodine a katastrofickými kogníciami. Výskumnú vzorku tvorilo 128 (72 žien, 56 mužov) dospelých respondentov (od 18 do 60 rokov; M= 38,67; SD=12,7). Použili sme meracie nástroje: Dotazník katastrofických kognícií (TOPIC-Q, Rosebrock et al., 2021) a Dotazník reakcií na každodenné udalosti (PCI , Greenglass et al. 1999). Zistili sme negatívny súvis medzi kogníciami o tom, že mám vírus, kogníciami o sociálnom súdení a kogníciami o bytí terčom a proaktívnym riešením situácie. Medzi dimenziami kognície o dlhodobom negatívnom dopade a kognície o šírení vírusu sme zistili naopak štatisticky významné pozitívne vzťahy s proaktívnym zvládaním (na úrovni sociálne orientovaných aspektov). Vzťahy ostatných dimenzií katastrofických kognícií a stratégií proaktívneho zvládania sa nepotvrdili. Rozdiely v úrovni katastrofických kognícií vzhľadom na vek sa nepreukázali, medzipohlavné rozdiely detekovali významne vyššiu úroveň katastrofických kognícií u mužov (v dimenziách kognície o tom, že mám vírus, o negatívnom Self, o šírení vírusu a o bytí terčom) a skúsenosť s koronavírusom v rodine korelovala s katastrofickými presvedčeniami o šírení nákazy a o bytí jej terčom.