Historical-Geographical Context of the Solun Brothers’ Missions (Journeys of Sts. Constantine-Cyril and Methodius until 867)

Abstract

IVANIČ, Peter -LUKÁČOVÁ, Martina. Historical-Geographical Context of the Solun Brothers'Missions . In the Middle Ages travelling was lengthy, dangerous and expensive; long-distance travels were therefore not as frequent as they are today. Travellers were mostly traders, soldiers, artists, diplomats and missionaries. Byzantine scholars and saints, Constantine the Philosopher and his brother Methodius may be included in the two latter categories. The natives of Thessaloniki made several journeys in the second half of the 9 th century. The study focuses on their missions to the Arabs, the Khazars, to Great Moravia, and, finally, to Rome in 867, which was their last joint mission. The paper suggests possible routes and chronology of the journeys the brothers made during the studied period. Kľúčové slová: sv. Konštantín-Cyril, sv. Metod, Chazari, Veľká Morava, Benátky, Rím, misia Sv. Konštantín-Cyril spolu s bratom Metodom nepatrili len medzi popredných intelektuálov, kresťanských misionárov a diplomatov svojej doby, ale ako dokladajú písomné pramene o ich živote a diele, možno ich zaradiť aj medzi významných stredovekých cestovateľov. A práve na túto menej prebádanú dimenziu ich životných osudov sa chceme v našom príspevku zamerať. Pozornosť sme sústredili na dlhšie cesty, ktoré mali absolvovať k Arabom, Chazarom, na Veľkú Moravu a nakoniec do Ríma, kde sv. Konštantín-Cyril napokon ukončil svoju životnú púť. Predovšetkým sme sa snažili vytýčiť konkrétnu trasu ich cesty, priblížiť doterajšie názory na jej ciele a trvanie samotného cestovania. Prvá misia KonštantínaKonštantín Filozof sa zapojil do diplomatickej činnosti svojej vlasti už zrejme v mladom veku. Svedčila by o tom zmienka v Živote Konštantínovom, kde sa píše, že bol vyslaný k Aragénom, teda Arabom, keď mal 24 rokov. Predpokladá sa, že cesta sa uskutočnila v roku 850 alebo 851 a jej

Untitled

“…Všade v slovanských krajinách pod rímskou alebo franskou jurisdikciou, v ktorých sa šíril slovanský obrad, máme dôkazy o napätí medzi latinským a slovanským duchovenstvom. V Panónii, kde knieža Koceľ prejavil veľkú priazeň slovanskému obradu, nároky salzburského duchovenstva už v roku 870 ukončili tento rítus (Ivanič -Lukáčová 2014). Na Morave tento konflikt vyústil do exilu cyrilo-metodských žiakov v roku 885, z ktorých niektorí utiekli do Bulharska a Čiech.…”