How Many Emotions Does Film Studies Need?

Hanich, Julian

doi:10.3167/proj.2021.150204

Cited by 3 publications

(3 citation statements)

References 58 publications

Supporting

Mentioning

Contrasting

Unclassified

Order By: Relevance

“…С другой стороны, кинокритика часто оказывается менее атрибутивной, чем теория и эстетика кино, в некоторых областях которой количественный метод только набирает обороты [18]. Есть «кинематографии», пусть это даже режет слух в современном постколониальном мире, которые так и хочется назвать «малыми», а фильмы, составляющие их, по аналогии с живописью, -своеобразным кинопримитивизмом.…”

Section: возможные пути содержательного анализа насмотренности как ча...unclassified

Что Бы Ни Случилось С Киноопытом: От Чувственных Данных К Опытности В Истории Эстетики

Strugova

2024

View full text Add to dashboard Cite

<p>The aesthetics of sensuality is rightfully considered an interdisciplinary field. One of the principles of such reasoning is the shift from the particular to the general, since sensuality is able to resist the 'majors' of rationality among topics (aesthetic judgment, art expertise). Even the most non-reductive approaches, standing apart from the Theories, emphasize the absence of common features that many aesthetic experiences would inherit. Whereas experience, along with observation, has a base that acts as an aid to academic texts. In the language of film criticism, there are seemingly intuitive, but productive notions: intonation, voice and atmosphere. Experienceness as a concept at the intersection of practical aesthetics and film theory makes it possible to find prerequisites for interest in sensuality in a cumulative sense in the history of aesthetics. Being an expression of a particle 'already', referring to both time and space, experienceness in the narrow sense (watchfullness) means a qualitative gap between the value judgment of the film and the depth of experience. While in a broad sense (namely experienceness ) It can be a reason to reconcile the axiology and phenomenology of the sensual side of cinematic experience.</p>

show abstract

Section: возможные пути содержательного анализа насмотренности как ча...unclassified

Что Бы Ни Случилось С Киноопытом: От Чувственных Данных К Опытности В Истории Эстетики

Strugova

2024

View full text Add to dashboard Cite

show abstract

“…Movies engage viewers at multiple levels. They offer a mix of visual and auditory cues, characters, and plot lines, taking viewers through a complex and varied set of affective experiences [11]. This capacity of movies to harness emotions, goals, or empathy, highlights their potential health and educational value [12,13].…”

Section: Movies Emotions and Meaningmentioning

confidence: 99%

Searching, Navigating, and Recommending Movies through Emotions: A Scoping Review

Piçarra

Reis

Chambel

et al. 2022

Human Behavior and Emerging Technologies

View full text Add to dashboard Cite

Movies offer viewers a broad range of emotional experiences, providing entertainment, and meaning. Following the PRISMA-ScR guidelines, we reviewed the literature on digital systems designed to help users search and browse movie libraries and offer recommendations based on emotional content. Our search yielded 83 eligible documents (published between 2000 and 2021). We identified 22 case studies, 34 empirical studies, 26 proof of concept, and one theoretical paper. User transactions (e.g., ratings, tags) were the preferred source of information. The documents examined approached emotions from both a categorical ( n = 35 ) and dimensional ( n = 18 ) perspectives, and nine documents offer a combination of both approaches. Although there are several authors mentioned, the references used are frequently dated, and 12 documents do not mention author or model used. We identified 61 words related to emotion or affect. Documents presented on average 1.36 positive terms and 2.64 negative terms. Sentiment analysis ( n = 31 ) is frequently used for emotion identification, followed by subjective evaluations ( n = 15 ), movie low-level audio and visual features (n = 11), and face recognition technologies ( n = 8 ). We discuss limitations and offer a brief review of current emotion models and research.

show abstract

“…Niektorí autori (Sinnerbrink, 2019) uprednostňujú ich aktívnejšie zlučovanie, ktoré vyváži špekulatívnu zložku fenomenológie aj možnú reduktívnosť kognitivizmu (s. 1). Ako objasňuje Julian Hanich (2021), kognitívnovedný odklon od fenomenológie je najmä pri kategorizácii emočných stavov za hranicou základných emócií ešte značne problematický. Hanich preto obhajuje aspoň "mikro-fenomenológiu" aj v osamostatnených kognitívnovedne zameraných projektoch.…”

Section: Spontánny Pohyb Adaptačných šTúdií 1ludické a Kognitívne Inš...unclassified

Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: adaptácia ako hra

Getlík

2022

View full text Add to dashboard Cite

Hlavným cieľom monografie „Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: adaptácia ako hra“ bolo orientovať súčasný výskum adaptačných štúdií vektorom empiricky zodpovednej kognitívnej vetvy neradikálneho konštruktivizmu. Tento zámer vyplýva z prudkej progresívnej diferenciácie výskumu adaptačných štúdií, ktorá sa v tejto oblasti prejavila hlavne v posledných dvoch dekádach. Modelom adaptácie ako hry v kognitívnovednej perspektíve sa poskytuje možnosť predikcie charakteru (aj v širšom zmysle) zážitku experientov adaptácií. Keďže podoba tohto zážitku výrazne formuje produkty adaptačného procesu do ich výslednej podoby, model adaptácie ako hry možno aplikovať aj v štandardnom umenovednom úsilí pri interpretácii jednotlivých adaptácií. Model adaptácie ako hry sa v monografii syntetizuje na základe poznatkov rozmanitých disciplín. V okruhu kognitívnych vied pomáhajú východiská filozofie, lingvistiky, informatiky, psychológie, antropológie, biológie či neurovedy – obzvlášť afektívnej neurovedy, ktorá sa zaoberá aj emočným rozmerom hry. V prieniku s podstatnými interdisciplinárnymi zložkami výskumu adaptácií sa vo veľkej miere využívali aj poznatky klasických i kognitívnovedných variácií literárnej vedy, filmovej vedy (miestami aj teatrológie) či mediálnych štúdií. Konzistentne s inými podobnými výsledkami kognitívnych vied sa dokazuje, že aj zdanlivo seriózne adaptácie, podobne ako je to v mnohých aspektoch našej kultúry, majú ludický základ.

show abstract

How Many Emotions Does Film Studies Need?

Cited by 3 publications

References 58 publications

Что Бы Ни Случилось С Киноопытом: От Чувственных Данных К Опытности В Истории Эстетики

Что Бы Ни Случилось С Киноопытом: От Чувственных Данных К Опытности В Истории Эстетики

Searching, Navigating, and Recommending Movies through Emotions: A Scoping Review

Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: adaptácia ako hra

Contact Info

Product

Resources

About