A submitted theoretical study is an output from the national project VEGA no. 1/0637/16 titled Development of a Diagnostic Tool to Assess the Level of Phonemic Awareness of Children in Preschool Age.The main goal of the study is to present basic approaches to the issue how a child gets access to the lexicon (vocabulary). There is discussed impact of visual and phonological processes in reading. In that context, two basic models of approach to lexicon are described. First one is direct access model which considers word and its form, not grapheme as a base of reading. Second, phonological transmission model discusses necessity of so called "phonological route". It is supposed that meaning of a word is transmitted indirectly from orthographic form to the phonological structure.Key words word meaning, lexicon, visual (orthographic) level, phonological level, semantic level, direct access model, phonological transmission model, deaf learners Abstrakt Predkladaná štúdia teoretického charakteru, ktorá predstavuje výstup z riešenia projektu VEGA č. 1/0637/16 s názvom Vývoj diagnostického nástroja na hodnotenie úrovne fonematického uvedomovania u detí v predškolskom veku, má za cieľ prezentovať základné prístupy k otázke, akou cestou dieťa získava prístup k lexikónu. Štúdia uvažuje o podiele vizuálnych a fonologických procesov v čítaní. V tomto kontexte popisuje základné modely prístupu k lexikónu. Prvým je model priameho prístupu k lexikónu, ktorý predpokladá, že základom čítania nie je graféma, ale slovo a jeho tvar. Druhý model, nepriameho prístupu k lexikónu, uvažuje o nevyhnutnosti "fonologickej cesty". Tento predpokladá, že k významu slova sa dieťa dostáva nepriamo -transformáciou ortografického zápisu slova do fonologickej štruktúry.Kľúčové slová význam slova, lexikón, vizuálna (ortografická) úroveň, zvuková (fonologická) úroveň, významová (sémantická) úroveň, model priameho prístupu k lexikónu, fonologická cesta k lexikónu, nepočujúci žiaci Úvod Počiatky systematického výskumu čítania sa spájajú s pomerne intenzívnym záujmom o zrakovo-percepčné alebo zrakovo-priestorové procesy v čítaní. Pochybnosti o tom, že čítame primárne zrakom, začali narastať až začiatkom 70. rokov 20.storočia, najmä v súvislosti s pribúdajúcimi poznatkami o význame fonologických schopností v čítaní. Mnohé výskumy totiž ukázali, že uvedomovanie si fonologickej štruktúry hovorenej reči, rozlišovanie fonologických jednotiek (slov, slabík, morfém a najmä foném) vrátane schopnosti efektívneho narábania s nimi na úrovni operačnej pamäti, je