„Magické zákutia“: metodologické problémy pri výskume magických predstáv a praktík

Abstract

Magical beliefs and practices have been studied in anthropology from the beginning of the discipline. In local contexts they have been a favourite topic of ethnology, folk studies, and religious studies. Many authors treat them as some kind of relics from the past that, for unspecified reasons, have survived to today. Many anthropologists worldwide have studied magical beliefs in African communities and have focused on social and political changes that appeared in those societies (and with them, related religious changes). In addition, magical beliefs have been an interesting topic of study for psychologists. However, they have usually approached them from a different perspective and with completely different aims. Psychologists mostly ignore the cultural context and focus on the mechanisms that lie behind magical beliefs and their psychological principles. The aim of this article is to critically revalue some of the concepts of magical thinking and behaviour and to show why a combination of qualitative and quantitative methods can be useful in their study and explanation. KEYWORDSmagical thinking, magical behaviour, experimental methods, ethnographic research, folk models, representations, anthropological concepts of magic, psychological concepts of magic ÚvodMágii bola/je v sociálnych vedách venovaná rozsiahla pozornosť. Antropológiu sprevádza od jej počiatkov, intenzívne sa jej venujú psychológovia; v domácom prostredí bola dlhodobo predmetom záujmu etnológie či religionistiky. Antropológovia či sociológovia prvej polovice 20. storočia sa venovali takmer výlučne mágii v domorodých spoločenstvách, o ktorých dostávali informácie od cestovateľov a misionárov (Frazer, Mauss) alebo ktoré sami navštívili (Malinowski).Mágia bola dlho skúmaná vo vzťahu k náboženstvu -magické úkon y boli definované ako technické a vo väčšej miere individuálne; náboženské úkony boli definované ako kolektívne, a teda sociálne. Je zrejme, že odlúčenie mágie od náboženstva je problematické a v mnohom i nepotrebné, najmä ak nás zaujíma, aká je úloha mágie (nie v funkcionalistickom zmysle Sociální studia. Katedra sociologie FSS MU, 2/2013. S. 27-43. ISSN 1214-813X. 1 Tento článek vznikl v rámci projektu Laboratoř pro experimentální výzkum náboženství (LEVYNA, CZ.1.07/2.3.00/20.0048) spolufi nancovaného Evropskou unií a státním rozpočtem České republiky. SOCIÁLNÍ STUDIA 2/ 201328 Malinowského), či prečo vôbec ľudia zdieľajú magické predstavy, prečo vykonávajú magické úkony a prečo sa tieto pomerne úspešne šíria v rôznych kultúrach. S mágiou sa stretávame pomerne bežne i v súčasnosti -filmy, a to nie len rozprávky, sú jej plné. Deti i dospelí rozpoznávajú "magické" prvky intuitívne, bez akýchkoľvek zvláštnych inštrukcií.Cieľom tohto príspevku nie je ponúknuť nové, prevratné nazeranie či vysvetlenie magických predstáv a praktík. Môj cieľ je podstatne skromnejší: prehodnotiť niektoré z predchádzajúcich koncepcií magického myslenia, a najmä prehodnotiť metodológiu ich výskumu. Tento text tak prezentuje rôzne antropologické, ale tiež psychologické...

Making the Connections: Interpretation of Life Events among Women Practitioners of Alternative Spirituality in Slovakia

“…Magical thinking and behaviour are based on a (primarily implicit) belief that there is a causal relation that links the events that the person experiences, although there is no empirical evidence of such(Jerotijević 2013). © RASCEE, www.rascee.net 2020, 13 (1)…”