The models of height curves were derived from repeated measurements at six permanent research plots in the experimental object of Komárnik situated in the Eastern Carpathians. During more than 50 years of investigation, the heights of 1,346 beech and 1,208 fir trees were measured. Tree heights had a great variability, but the stage-shift of height curves was not confirmed. The non-linear regression models of height curves for beech and fir were derived, where tree height is a function of tree diameter and model height for a selected diameter class. They are based on the Korf growth curve with three parameters. The models explained 90% and 94% of beech and fir height variability, respectively. The models confirmed the actual knowledge that fir had higher tree height increment than beech especially for trees with greater diameters. The comparison of our models to those developed by other authors showed that the shape of height curves slightly differed. Beech curve was characterised by greater, while fir curve by lesser curvature in comparison with other published models. Our models have only local validity due to the limited scope of experimental data. They can be applied under the local conditions in order to perform valuation and simulation of growing stock development and increments of uneven-aged and multistoried fir-beech stands.Key words: height growth; mixed forests; Fagus sylvatica L.; Abies alba Mill. abstrakt Odvodili sa modely výškových kriviek z experimentálneho materiálu opakovaných meraní šiestich trvalých výskumných plôch na výskumnom objekte Komárnik vo Východných Karpatoch. Počas viac ako 50-ročného sledovania sa zmeralo 1 346 výšok pre buk a 1 208 pre jedľu. Výšky majú všeobecne veľkú variabilitu, ale nepreukázal sa štádiový posun výškových kriviek. Odvodili sa nelineárne regresné modely výškových kriviek pre buk a jedľu, kde výška stromu je funkciou jeho hrúbky a modelovej výšky pre zvolený hrúbkový stupeň. Ich základom je Korfova rastová krivka s tromi parametrami. Modelom je vysvetlených 90 % variability výšok pri buku a 94 % pri jedli. Modely potvrdili doterajšie poznatky, že jedľa má najmä pri hrubších stromoch vyššie výškové prírastky ako buk. V porovnaní k modelom iných autorov majú odvodené modely málo odlišný tvar výškových kriviek. Buk má väčšiu a jedľa menšiu krivosť ako porovnávané modely. Modely majú vzhľadom na obmedzený rozsah experimentálneho materiálu len lokálny charakter. Pre miestne pomery sa môžu aplikovať na bonitovanie a simulovanie vývoja zásob a prírastku nerovnovekých a viacetážových jedľovo-bukových porastov.
Úvod a problematikaVýšky a hrúbky stromov sú základné rastové veličiny, ktoré determinujú štruktúru a vývoj porastov. Vzťah medzi výškami h a hrúbkami stromov d v konkrétnom poraste najlepšie vyjadruje výšková krivka:Krivka je charakteristická pre jednotlivé dreviny alebo ich zmiešanie a pre konkrétne vývojové štádium porastov. Halaj (1963) popísal rozdiel medzi výškovými krivkami v rovnovekých a vo výberkových porastoch. Krivky v rovnovekých a zároveň jed...
