Telo ako priesečník prírody a kultúry

Abstract

Until certain time, in social sciences and humanities the human body has usually been conceptualized as a universal biological basis on which culture performs its infinite diversity. In recent decades, the perception of the body primarily as a biological organism has been replaced by a more complex view: the body as an object of research is seen as the result of the interaction of different discourses, institutions, practices, technologies and ideologies. A shift in this understanding can be observed from the late 1970s onwards; and in the mid-1980s, the study of the body grew into a separate branch of research -the anthropology of the body. This period also saw the development of medical anthropology, in which the body occupied a central position. At the same time, representations of the body became important in the anthropology of gender. Thus, in recent decades, social science research has witnessed a sudden "rise" of the body to the position of an important theoretical category. The aim of this paper is to look at this theoretical shift from the perspective of the perennial debate about the opposition of nature and culture. This dichotomy is directly related to other oppositions of Western academic discourse: individual-society, reason-emotion and body-mind. The article discusses theoretical considerations that most explicitly reflect their interplay and are ultimately aimed at overcoming the nature-culture dichotomy. The author also refers to relevant ethnographic studies in Slovakia. It is concluded that social science research has shown that the body is not only a biological object: it is part of social relations and an inherent part of culture.

Dobrovoľníctvo v čase pandémie COVID-19: Etnografická prípadová štúdia

“…Viacerí vyššie citovaní autori uvádzajú, že pandémia ovplyvnila nielen charakter vykonávaných dobrovoľníckych činností, ale aj motivácie vykonávať dobrovoľnícku činnosť. Už počasia trvania celosvetovej pandémie mnoho slovenských sociálnych a humanitných vedcov, vrátane etnológov a sociokultúrnych antropológov, venovalo systematickú pozornosť mnohorozmerným vplyvom pandémie COVID-19 na slovenskú spoločnosť (Bužeková, Dubravčák, 2021;Jerotijević, 2021;Kállayová, Tužinská, 2023;Kanovský, Halamová 2020;Očenášová, 2023;Uhrin, 2021;Uhrin, Besedová, Mesíčková, Pavlíková, 2021;Wilsch, 2023aWilsch, , 2023b. Hoci v širšom kontexte bolo výskumu dobrovoľníctva v slovenskej etnológii venovaná pozornosť (napríklad Winkler, 2016;, otázke vplyvu pandémie na dobrovoľnícku činnosť v slovenskom prostredí dosiaľ nebola venovaná sústredená pozornosť.…”

Spoločenskovedné reflexie krízy a návratu k bežným časom

“…Pandemickú skúsenosť reflektovala aj etnologická a antropologická literatúra. Napríklad, Bužeková a Dúbravčák (2021) analyzovali obdobie po prepuknutí pandémie z perspektívy kultúrnej teórie Mary Douglas, pričom upozorňujú, že v spoločnosti sa za hrozbu považuje narušenie symbolických hraníc, určujúcich sociálny poriadok v závislosti od kultúrneho kontextu. Súvislosť pandémie s príbehmi a konšpiračnými teóriami približujú Drążkiewicz a Panczová (2022).…”