The way to Santiago beyond Santiago. Fisterra and the pilgrimage’s post-secular meaning

Abstract

There is a growing demand for pilgrimage, which in turn seems to be linked to the change in content and performance that the practice of pilgrimage is undergoing. This paper examines the emergence of Fisterra as a “new” end destination for the pilgrims. The aim of this study is to shed light on and create understanding of the destination Fisterra and the meaning of the place and the role it plays for the pilgrims. Empirically, the study is partly based on statistics and official documents and partly on interviews with pilgrims at Fisterra. The study concludes that contemporary Fisterra as the end of the journey should be perceived as an effect of the post-secular trend in Europe as well as a response to the fact that the historical goal of Santiago de Compostela is increasingly marked by commercialised mass tourism, which is a disadvantage in the context of pilgrimage.

Fenomén Camino de Santiago: od kresťanskej pútnickej cesty po postsekulárny produkt cestovného ruchu

“…Viacerí autori (napr. Margry 2015a, 2015b, Blom et al 2016, Nilsson 2016 a Nilsson a Tesfahuney 2019) upozorňujú na špecifiká tejto púte (nekresťanská, katolíckou cirkvou neuznávaná púť, ktorá vychádza z keltskej pohanskej tradície a vo svojej podstate je egocentrická), ktorú vyhľadávajú najmä vyznávači individuálneho náboženstva (tvorba a akceptovanie "vlastného boha" -hnutie New Age) odmietajúci jeho inštitucionálnu formu, resp. realizuje ju aj časť pútnikov ako doplnok k finálnemu ukončeniu Camina.…”

“…Pri prezentovaných numerických hodnotách o návštevnosti Santiaga de Compostela a jednotlivých lokalít na trasách Camina preto neprekvapia výsledky prieskumov, podľa ktorých mnohí z pútnikov pociťujú sklamanie a frustráciu z prežívania masového turizmu (turistifikácie) Camina a samotnú reanimáciu Camina na produkt cestovného ruchu vidia ako príčinu objavenia sa početných problémov spojených s nadmerným cestovným ruchom (López a Lois Gonzáles 2020). Negatívne vnímanie miesta je charakteristické nielen pre čiastočne desakralizované cieľové mesto Santiago de Compostela, pretransformované z deklarovanej a očakávanej pútnickej destinácie na súčasnú turistickú destináciu, ale aj pre posledné kilometre cesty k nemu (Blom et al 2016). Niektorí autori hovoria o "disneyfikácii" Camina, o jeho transformácii na komerčnú, marketingovo vytváranú komoditu (Bermúdez 2018), ktorá potláča jeho autenticitu a podporuje jeho samodeštrukciu (Alonso González 2018).…”

“…Pútnik po ceste veľa nenakupoval, lebo úzkostlivo strážil hmotnosť svojho ruksaku a zároveň sa oslobodzoval od závislosti na materiálnych veciach. Nákupy suvenírov boli preto odkladané do cieľového miesta púte, keď nastala čiastočná premena pútnika na turistu s obvyklým turistickým modelom spotrebiteľského správania (Blom et al 2016). Návšteva kultúrno-historických pamiatok bola taktiež väčšinou bezplatná a uprednostňovaním tzv.…”

The Pilgrimage on the Camino de Santiago and Its Impacts on Marital and Familial Relationships: An Exploratory Study

“…The Camino de Santiago, as those returning from Santiago de Compostela say, is a route on which ‘the old man dies and the new man is born’, a route of conversion and humility, a ‘way of life’. The Way of St James is a route for individual reflection on one’s life so far and a search for potential transformation (Blom et al, 2016 ; Nilsson, 2016 ).…”

Tourism routes: a scoping review

“…Linear routes are based on land, water, or both, and originated to connect territories through a path, for example, the Way of Saint James. However, in the literature, routes are addressed by a broad spectrum of terms following their touristic product, for instance, tourism routes (Antonson & Jacobsen, 2014;Briedenhann & Wickens, 2004;Meyer, 2004;Rogerson, 2007), wine routes (Telfer, 2001a), cultural heritage routes (Snowball & Courtney, 2010), ale trails (Plummer, Telfer, & Hashimoto, 2006), food trails (Anderson & Law, 2012), heritage travel routes (Lemky, 2017), or the pilgrimage route Way of Saint James (Blom, Nilsson, & Santos, 2016;Lois-González & Santos, 2015;Lopez, Lois González, & Fernández, 2017).…”