2017
DOI: 10.2298/muz1723237l
|View full text |Cite
|
Sign up to set email alerts
|

Traces of music carved in wax: The collection of phonographic recordings from the Institute of Musicology SASA

Abstract: Phonographic recordings made on wax plates by composer Kosta P. Manojlovic and ethnologist Borivoje Drobnjakovic from 1930 to 1932 represent the oldest collection of field sound recordings in Serbia. The biggest part of the collection is preserved at the Institute of Musicology SASA. In 2017 digitalization of the recordings from those plates was completed, which made the sound content of the collection finally available to researchers. This paper presents and analyses the collection as an ant… Show more

Help me understand this report

Search citation statements

Order By: Relevance

Paper Sections

Select...

Citation Types

0
0
0
1

Year Published

2024
2024
2024
2024

Publication Types

Select...
1

Relationship

0
1

Authors

Journals

citations
Cited by 1 publication
(1 citation statement)
references
References 1 publication
0
0
0
1
Order By: Relevance
“…Pôvodné nahrávky sa uchovávali s úctou k ich výnimočnej vedeckej hodnote a k dielu ich predchodcov, ale aj s vedomím nestálosti starších zvukových nosičov (najmä voskové fonografické valčeky, drôtené valčeky a magnetofónové pásky). Zodpovednosť voči tomuto typu vedeckého dedičstva podnietila spolupracovníkov ústavu k ochrane pôvodných nahrávok využívaním nových technológií (pre viac informácií o digitalizácii fondov pozri: Dumnić, Jakovljević, 2014;Lajić Mihajlović, 2017). Autorka však okrem primárnej ochrany prameňov v rámci svojej sociokultúrnej zod-povednosti uvažovala aj nad tým, ako tieto vzácne kultúrno-historické svedectvá sprístupniť nielen na účely základného výskumu v oblasti hudobnej vedy a etnomuzikológie, ale aj ďalším bádateľom v oblasti humanitných vied a všetkým zainteresovaným, ktorí sa tým či oným spôsobom zaujímajú o uchovávanie hudobného dedičstva.…”
unclassified
“…Pôvodné nahrávky sa uchovávali s úctou k ich výnimočnej vedeckej hodnote a k dielu ich predchodcov, ale aj s vedomím nestálosti starších zvukových nosičov (najmä voskové fonografické valčeky, drôtené valčeky a magnetofónové pásky). Zodpovednosť voči tomuto typu vedeckého dedičstva podnietila spolupracovníkov ústavu k ochrane pôvodných nahrávok využívaním nových technológií (pre viac informácií o digitalizácii fondov pozri: Dumnić, Jakovljević, 2014;Lajić Mihajlović, 2017). Autorka však okrem primárnej ochrany prameňov v rámci svojej sociokultúrnej zod-povednosti uvažovala aj nad tým, ako tieto vzácne kultúrno-historické svedectvá sprístupniť nielen na účely základného výskumu v oblasti hudobnej vedy a etnomuzikológie, ale aj ďalším bádateľom v oblasti humanitných vied a všetkým zainteresovaným, ktorí sa tým či oným spôsobom zaujímajú o uchovávanie hudobného dedičstva.…”
unclassified