“…Pôvodné nahrávky sa uchovávali s úctou k ich výnimočnej vedeckej hodnote a k dielu ich predchodcov, ale aj s vedomím nestálosti starších zvukových nosičov (najmä voskové fonografické valčeky, drôtené valčeky a magnetofónové pásky). Zodpovednosť voči tomuto typu vedeckého dedičstva podnietila spolupracovníkov ústavu k ochrane pôvodných nahrávok využívaním nových technológií (pre viac informácií o digitalizácii fondov pozri: Dumnić, Jakovljević, 2014;Lajić Mihajlović, 2017). Autorka však okrem primárnej ochrany prameňov v rámci svojej sociokultúrnej zod-povednosti uvažovala aj nad tým, ako tieto vzácne kultúrno-historické svedectvá sprístupniť nielen na účely základného výskumu v oblasti hudobnej vedy a etnomuzikológie, ale aj ďalším bádateľom v oblasti humanitných vied a všetkým zainteresovaným, ktorí sa tým či oným spôsobom zaujímajú o uchovávanie hudobného dedičstva.…”