Search citation statements
Paper Sections
Citation Types
Year Published
Publication Types
Relationship
Authors
Journals
Článok skúma fi lozofi cké princípy Komenského výchovného systému a komparuje ich s postulátmi súčasnej pedagogiky. Analyzuje ciele a metódy výchovného procesu. Pri výchovných cieľoch je pozornosť venovaná na jednej strane rozvoju osobnosti a na druhej strane spoločenským potrebám a záujmu. Výchovné metódy sú analyzované a interpretované z hľadiska ich zamerania na opakovanie konania alebo na rozvoj kompetencií vedúcich k tvorivému procesu autentickej sebarealizácie. Analýzy a interpretácie cieľov a procesov sú syntetizované do fi lozofi ckého konceptu ľudskej osoby. Vo fi lozofi ckej explanácii je pozornosť venovaná osobe a jej bytostným danostiam, ktoré majú byť rozvíjané v procese výchovy a týmto procesom dosahované ako ciele. V kontexte fi lozofi e výchovy sa otvára otázka, či je cieľom výchovy vytvorenie jedinca, ktorého konanie je opakovaním naučených vzorcov, alebo osoby, ktorá sa rozhoduje na základe morálnych princípov. Dôraz je kladený na slobodu človeka, ktorá je základným predpokladom pre rozhodovanie, konanie a nevyhnutnou podmienkou pre prijatie zodpovednosti. Rozdielne spôsoby chápania slobody vo fi lozofi i výchovy u Komenského a v dnešnej pedagogike sú nielen zdrojom kritiky pedagogiky, ktorá odmieta zodpovednosť a racionálne zdôvodňovanie rozhodnutí, ale je aj motiváciou pre alternatívnu fi lozofi ckú interpretáciu výchovy v postmodernom prostredí.Kľúčové slová: ciele a metódy výchovy, fi lozofi a človeka, sloboda, Komenský, postmetafyzická pedagogika ÚvodVšeobecným zameraním skúmania v našom článku je hľadanie odpovede na otázku, či môže Komenský inšpirovať aj nás v dnešnej dobe. Poučený Hegelovou interpretáciou dejín vieme, že minulé epochy a myslenie v nich by sme nemali skúmať dnešnou optikou. Inak povedané, nemali sme aplikovať racionalitu, ktorú považujeme dnes za platnú, na myslenie Komenského, pretože jeho historické a hlavne epistemické prostredie a podmienky boli iné. Aj napriek tomuto upozorneniu neodoláme pokušeniu a pristúpime k interpretácii myšlienok Komenského cez kategórie racionality začiatku 21. storočia.
Článok skúma fi lozofi cké princípy Komenského výchovného systému a komparuje ich s postulátmi súčasnej pedagogiky. Analyzuje ciele a metódy výchovného procesu. Pri výchovných cieľoch je pozornosť venovaná na jednej strane rozvoju osobnosti a na druhej strane spoločenským potrebám a záujmu. Výchovné metódy sú analyzované a interpretované z hľadiska ich zamerania na opakovanie konania alebo na rozvoj kompetencií vedúcich k tvorivému procesu autentickej sebarealizácie. Analýzy a interpretácie cieľov a procesov sú syntetizované do fi lozofi ckého konceptu ľudskej osoby. Vo fi lozofi ckej explanácii je pozornosť venovaná osobe a jej bytostným danostiam, ktoré majú byť rozvíjané v procese výchovy a týmto procesom dosahované ako ciele. V kontexte fi lozofi e výchovy sa otvára otázka, či je cieľom výchovy vytvorenie jedinca, ktorého konanie je opakovaním naučených vzorcov, alebo osoby, ktorá sa rozhoduje na základe morálnych princípov. Dôraz je kladený na slobodu človeka, ktorá je základným predpokladom pre rozhodovanie, konanie a nevyhnutnou podmienkou pre prijatie zodpovednosti. Rozdielne spôsoby chápania slobody vo fi lozofi i výchovy u Komenského a v dnešnej pedagogike sú nielen zdrojom kritiky pedagogiky, ktorá odmieta zodpovednosť a racionálne zdôvodňovanie rozhodnutí, ale je aj motiváciou pre alternatívnu fi lozofi ckú interpretáciu výchovy v postmodernom prostredí.Kľúčové slová: ciele a metódy výchovy, fi lozofi a človeka, sloboda, Komenský, postmetafyzická pedagogika ÚvodVšeobecným zameraním skúmania v našom článku je hľadanie odpovede na otázku, či môže Komenský inšpirovať aj nás v dnešnej dobe. Poučený Hegelovou interpretáciou dejín vieme, že minulé epochy a myslenie v nich by sme nemali skúmať dnešnou optikou. Inak povedané, nemali sme aplikovať racionalitu, ktorú považujeme dnes za platnú, na myslenie Komenského, pretože jeho historické a hlavne epistemické prostredie a podmienky boli iné. Aj napriek tomuto upozorneniu neodoláme pokušeniu a pristúpime k interpretácii myšlienok Komenského cez kategórie racionality začiatku 21. storočia.
The article examines the philosophical principles of the Comenius's educational system and compares them with the postulates of contemporary pedagogy. It analyses the goals and methods of the educational process. With regard to educational goals, attention is paid on the one hand to the development of personality and, on the other hand, to social needs and interests. Educational methods are analysed and interpreted in terms of their focus on repetition of actions or on the development of competencies leading to a creative process of authentic self-realisation. Analyses and interpretations of goals and processes are synthesised into the philosophical concept of the human person. In the philosophical explanation, attention is paid to the person and his being. These are to be developed in the process of education and achieved by this process as goals. In the context of the philosophy of education, the question arises whether the goal of education is to create an individual whose actions are a repetition of learned patterns or a person who makes decisions based on moral principles. Emphasis is placed on human freedom, which is a basic precondition for decision-making and action, and which is a necessary condition for accepting responsibility. The diff erent ways of understanding freedom in Comenius's philosophy of education and in today's pedagogy are not only a source of criticism of pedagogy, which rejects responsibility and rational reasoning for decisions, but represent also motivation for alternative philosophical interpretation of education in the postmodern environment.
Competition for working positions at the workplace constitutes one of the real problems frequently encountered in business and management ethics. Despite its frequent occurrence at the workplace, as literature research shows, theoretical reflection on the issue within applied ethics is relatively rare. The present paper aims to provide a scholarly reflection on the unfair competition for positions, which is not in compliance with the ethical rules of competition. Furthermore, significance will also be placed on providing a definition of unethical job competition, identifying the features of this pattern of behavior, as well as describing the impact of this undesirable phenomenon. The present paper contributes to the underlying reflection on the issue from the point of view of applied ethics as applied in Economics. The main task of the study is to delineate the various features of unfair competition for higher work positions and the terminology related to this issue, possible ethical theoretical apologetics, and to describe the negative consequences of such conduct and practices.
scite is a Brooklyn-based organization that helps researchers better discover and understand research articles through Smart Citations–citations that display the context of the citation and describe whether the article provides supporting or contrasting evidence. scite is used by students and researchers from around the world and is funded in part by the National Science Foundation and the National Institute on Drug Abuse of the National Institutes of Health.
customersupport@researchsolutions.com
10624 S. Eastern Ave., Ste. A-614
Henderson, NV 89052, USA
This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Copyright © 2024 scite LLC. All rights reserved.
Made with 💙 for researchers
Part of the Research Solutions Family.