V článok prezentujeme výsledky výskumu, ktorý sa zameriava na produkciu rizikového správania v kontexte vybraných osobnostných rysov adolescentov navštevujúcich nižší stupeň sekundárneho vzdelávania -základné školy a viacročné gymnáziá (ZŠG) a adolescentov z detských domov so školou a výchovných ústavov (DDŠVÚ). Ako výskumný nástroj sme využili Škálu osobnostných rysov predstavujúcich riziko z hľadiska návykových látok (SURPS; Dolejš, 2012). Výskumný súbor tvorilo 2353 českých adolescentov zo základných škôl a gymnázií; 217 českých adolescentov z detských domovov so školou a výchovných ústavov. Celkový súbor tvorilo 2570 dospievajúcich, 1294 chlapcov a 1276 dievčat. Na základe výsledkov konštatujeme, že adolescenti z DDŠVÚ sú výrazne impulzívnejší a prežívajú intenzívnejšie beznádej v porovnaní s adolescentmi zo ZŠG. Osobnostné rysy ako negatívne myslenie, impulzivita a vyhľadávanie vzrušenia stúpajú s vekom a precitlivenosť v určitých ročníkoch klesá. Identifikovali sme medzipohlavné rozdiely, ktoré poukazujú na fakt, že vyhľadávanie vzrušenia je výrazné predovšetkým v populácií chlapcov. V populácii dievčat je výrazná precitlivenosť.

Primárnym cieľom nášho výskumu je analyzovať rozdiely v zložkách homonegativity, binegativity a transnegativity (HBT) a vybraných faktoroch HBT (charakteristiky rovesníckeho tlaku, nepodložené mýty a tvrdenia o HBT) u slovenských adolescentov vzhľadom na ich sexuálnu identifikáciu a rod. Sekundárnym cieľom je identifikovať vzťah medzi výskumnými premennými. Ako výskumné metódy sme využili nami modifikovanú verziu The Homophobia Scale (Wright, Adams, & Bernat, 1999); modifikovanú verziu The Perceived Peer Pressure Scale (Palani & Mani, 2016) a autorskú škálu Mýty a nepodložené tvrdenia o LGBT+ minorite. Výskumný súbor tvorilo 209 adolescentov slovenskej národnosti; 148 sa identifikovalo ako heterosexuálni/heterosexuálne a 61 sa identifikovalo ako LGBT+. Analýza preukázala signifikantné rozdiely takmer vo všetkých výskumných premenných v smere vyšších hodnôt u heterosexuálne identifikovanej populácie adolescentov, významný rozdiel sme nezaznamenali v rezistencii voči rovesníckemu tlaku. Zaznamenali sme významné štatistické genderové rozdiely u heterosexuálne identifikovaných adolescentov, kde muži dosahovali významne vyššie skóre vo všetkých zložkách homonegativity, binegativity a transnegativity v porovnaní s populáciou žien. Identifikovali sme tiež významný vzťah medzi kognitívnou, emocionálnou a behaviorálnou zložkou homonegativity, binegativity a transnegativity. Zistili sme, že LGBT+ identifikovaní adolescenti významne viac percipujú rovesnícky tlak (vrátane ziskov z členstva v rovesníckych skupinách) v porovnaní s heterosexuálne identifikovanými adolescentmi.