No abstract

Background: The objective of this randomized clinical trial was to evaluate Low-Level Laser Therapy (LLLT) effectiveness in spontaneous and chewing pain reduction following initial orthodontic archwire placement. Methods: 26 patients (mean age 20.07 ± 3.13 years) with maxillary Little's Irregularity Index (LII) of 7 mm or more that indicates first maxillary premolars extraction and no medications intake were eligible for this trial. Patients were randomly assigned with 1:1 ratio using simple randomization technique to receive either LLL or placebo treatment. Blinding was applicable for patients only. In the laser group, patients received a single LLL dose (wavelength 830 nm, energy 2 J/point) in four points (2 buccal, 2 palatal) for each maxillary anterior tooth root. Patients in the placebo group had the same laser application procedure without emitting the laser beam. Patients were asked to score spontaneous and chewing pain intensity by filling out a questionnaire with a 100-mm Visual Analogue Scale (VAS) after 1, 6, 24, 48, and 72 h of treatment application. Independent t-test was used to compare the mean pain scores between the laser and placebo groups for both spontaneous and chewing pain at each studied time point. Results: No dropout occurred so the results of the 26 patients were statistically analyzed. Despite some clinical differences observed between the two groups, no statistical significance was found for each studied time point (p > 0.05) for both spontaneous and chewing pain except after 72 h for chewing pain with a VAS score of (18.84 ± 13.44) mm for the laser group compared to (38.15 ± 27.06) mm for the placebo group. Conclusions: LLLT, with the suggested parameters, is not effective in pain reduction following initial orthodontic archwire placement. Trial registration: Name of the registry: Clinicaltrials.gov Trial registration number: NCT02568436. Date of registration: 26 September 2015 'Retrospectively registered'.

Úvod a cieľ: Materiály určené k definitívnemu plneniu koreňových kanálikov tvoria neoddeliteľnú súčasť vybavenia každej ordinácie zubného lekára, pričom sa v závislosti od svojho zloženia môžu odlišovať v niektorých svojich fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach. Tam, kde niektoré materiály svojimi vlastnosťami excelujú, iné zas majú vážne nedostatky a naopak. To sa jednotliví výrobcovia snažia prekonať úpravou ich zloženia, prípadne prinášajú na trh materiály založené na odlišnej, novej báze. To však už tak zložitú prehľadnosť medzi jednotlivými typmi materiálov ešte viac komplikuje. Klinický pracovníci neraz stoja pred neľahkou úlohou vybrať si z tak širokej a komplikovanej palety materiálov jeden, ktorý by spĺňal ich požiadavky na spracovateľnosť, stabilitu, biokompatibilitu, antibakteriálne pôsobenie a v neposlednej rade finančnú náročnosť následného ošetrenia. Úlohou tohto článku je pomôcť klinickým pracovníkom v orientácii medzi jednotlivými typmi materiálov používanými v súčasnej endodoncii k definitívnemu plneniu koreňového kanálika a taktiež uľahčiť výber ideálneho materiálu do ich praxe. V prvej časti tohto článku bola pozornosť venovaná konvenčným a viac tradičným materiálom založeným na hydroxide vápenatom, zinkoxid eugenole a zlatému štandardu v endodoncii, materiálom založeným na polyepoxidových živiciach, pričom bolo pojednávané o vlastnostiach, ako je doba tuhnutia, ich pH pri tuhnutí, radioopacita, rozpustnosť a náchylnosť k vzniku netesností koreňovej výplne v čase, objemové zmeny prebiehajúce pri a po stuhnutí týchto materiálov, cytotoxicita, antibakterálne vlastnosti a schopnosť týchto materiálov zafarbovať v čase tvrdé zubné tkanivá. Materiály, metódy: Druhá časť článku sa zaoberá materiálmi založenými na metakrylátových živiciach, silikónoch a na záver je pozornosť obrátená na najnovší trend súčasnej endodoncie-biokeramické materiály. Po porovnaní vlastností jednotlivých materiálov, ktorým je táto časť článku venovaná, možno povedať, že metakrylátové sealery majú mierne antibakteriálne vlastnosti, nezafarbujú tvrdé zubné tkanivá, ale taktiež vykazujú miernu náchylnosť k vzniku netesností a stredne vysokú až vysokú cytotoxicitu. Sealery na báze silikónov sa zas vyznačujú výbornou biokompatibilitou, malým sklonom k zafarbovaniu tvrdých zubných tkanív, minimálnou rozpustnosťou v tkanivových tekutinách a taktiež len veľmi malou tendenciou k vzniku netesností, avšak ich antibakteriálne účinky sú malé, prípadne žiadne. Nové biokeramické materiály vynikajú predovšetkým výbornými antibakteriálnymi vlastnosťami, nízkou mierou rozpustnosti a náchylnosťou k netesnostiam, ako aj nízkym rizikom zafarbovania tvrdých zubných tkanív, taktiež však vykazujú určitú mieru cytotoxicity.

The complicated crown-root fracture of young permanent teeth is an uncommon traumatic dental injury that is usually treated in a complex way and is demanding not only for the dentist but even for the treated child. In this case report, we present the conservative treatment of a maxillary central incisor in a 10-year-old boy after a traumatic dental injury. Treatment included partial pulpotomy and adhesive fragment reattachment after reflection of the mucoperiosteal flap. The patient was fully asymptomatic at 24-month follow-up, with an aesthetically acceptable outcome. Vital pulp therapy and adhesive fragment reattachment can be a viable treatment option for complicated crown-root fractures, especially when treating immature permanent teeth.

No abstract