The objective of the article is to describe the possibilities of the rural development in the Bratislava region. The rural region is represented by 71 municipalities in districts Malacky, Pezinok, Senec and by parts of the city Bratislava – Záhorská Bystrica, Vajnory, Jarovce, Rusovce and Čunovo. The analyses of the rural region are the segments of the Single Programming Document (SPD) for the 2004–2006. It aims to support the areas with the main economic and social problems according the Goal 2. The article deals with the development possibilities in industry, market services, tourism and agriculture. The branch structure, main economic parameters of effectiveness and production, employment, wages are analysed in period 1999–2002. The article contains also the results of SWOT analysis and the short-term activities to supporting rural development.

In the run-up to launching the «Next Generation EU» large-scale recovery plan aimed at overcoming the Covid-19 pandemic consequences it becomes important to analyse the pre-Covid development problems, including those in the field of education. The purpose of this work is to study the dynamics of inequality in educational achievements and opportunities in the Visegrad Group countries based on the PISA data from 2003–2018 period. The results obtained by our research team suggest that Hungary has the highest level of inequality of opportunity among the Visegrad Group countries, followed by Slovakia. Meanwhile, individual factors contributing to the overall level of inequality of opportunity have both features common to all countries and unique features.

ÚvodRámec skúmania regionálnych aspektov príjmovej polarizácie v Slovenskej republike zohľadňuje zmeny vo vonkajšom vývoji relevantných štruktúr a systému Európskej únie, ako aj historické súvislosti vývoja politických a národohospodárskych zmien v slovenskej ekonomike po roku 1989.Z pohľadu súčasnej dlhovej krízy a jej postupnom pretavení do krízy spotreby a produkčných kapacít sú nastoľované viaceré otázky súvisiace s hľadaním spôso-bov oživenia hospodárskeho rastu, pričom názory medzi krajinami ako postupovať, sa rôznia. Niektoré krajiny sa postavili za to, aby sa "zošnurovaný kompakt výdavkov" eurozóny uvoľnil.Hrubé zadlženie domácností a fi nančných inštitúcií je v súčasnosti väčšie ako pred fi nančnou krízou. Dlhy štátov sa zásadne zvýšili v dôsledku sanácie bánk a poklesu daňových príjmov, vyplývajúceho z recesie. Európa zápasí s trendom starnutia populácie a súčasne s rastúcou mierou nezamestnanosti mladej generácie. Potreba práce klesá s aplikovaním nových technológií, podieľajúcich sa na raste konkurencieschopnosti európskych produkčných trhov.Krajinám EÚ sa nedarí podstatnou mierou znížiť dlhové zaťaženie domácností tak, ako sa to napr. podarilo v USA, kde sa v pomerne krátkom období, aj napriek vysokej nezamestnanosti a takmer nulovému rastu miezd, rast spotreby udržal. Presadzovanie štrukturálnych reforiem na trhu práce a na produkčných trhoch v krajinách EÚ je zložitá a nie krátkodobá cesta, ktorá sa pravdepodobne nezaobíde bez reforiem procedúr oddlžovania. Rozhodovacie procesy na úrovni lídrov krajín EÚ sú komplikované sankčnými postupmi voči Rusku, ktoré majú širšie geopolitické a ekonomické súvislosti. Z dlhodobého pohľadu stoja pred krajinami EÚ požiadavky vysokých objemov fi nancií pre adaptačné procesy spojené s dôsledkami nastupujúcich klimatických zmien. V kontexte týchto podmienok je situácia v krajinách EÚ komplikovanejšia, ako sa po prvých rokoch krízy predpokladalo, a príjmová polarizácia sa neprehlbuje iba v nových členských krajinách EÚ, ale tiež v západných ekonomikách.Na svetových ekonomických fórach sa od roku 2013 naplno artikulujú viaceré ekonomické a spoločenské ohrozenia, medzi nimi rezonujú tie, ktoré vyplývajú z prehlbovania príjmovej polarizácie v globálnom svete, najmä aká je cena polarizá-cie príjmov. Fenomén polarizácie nie je nový, v predchádzajúcom období bol súčas-

No abstract