There is growing empirical evidence that personality characteristics play an important role in recovery after stroke. The aim of the submitted study is to critically evaluate findings concerning the relationship between personality characteristics and recovery outcome. Several multidisciplinary databases available to the authors of the review were searched for studies published since 2000. Twenty studies met the inclusion criteria. Most consistent findings suggest that high neuroticism is a predictor of poor patients' outcome represented by depression and low healthrelated quality of life. Methodological limits and suggestions for future research are discussed.

No abstract

Hlavným cieľom predkladanej štúdie bolo analyzovať vájomný vzťah hodnôt a sebahodnotenia u stredoškolských študentov. Sekundárnym cieľom bolo tiež overiť zistené výsledky komparačnou analýzou. Výskumnú vzorku tvorilo 108 študentov, 64 dievčat a 44 chlapcov, vo veku od 15 do 20 rokov. Na meranie hodnotových typov sme použili Schwartzovu škálu PVQ-RR. Sebahodnotenie sme zisťovali pomocou Rosenbergovej škály sebahodnotenia. Výsledky nášho výskumu poukázali na štatisticky slabé pozitívne významné vzťahy medzi sebahodnotením a hodnotami sebaurčenie-myslenie, moc-dominancia, pokora, univerzalizmuspríroda a univerzalizmus-záujem. Pri hodnotách hedonizmus, konformitainterpersonálna, moc-materiálna a benevolencia-starostlivosť sme zistili štatisticky významné slabé negatívne vzťahy so sebahodnotením. Rozdiely medzi študentmi s nižšou a vyššou úrovňou sebahonotenia sa zistili v preferovaných hodnotách sebaurčenie-myslenie a moc-dominancia, zároveň by tieto hodnoty mohli bližšie objasňovať teóriu sebahodnotenia.

Výsledky výskumu preukázali existenciu slabých až stredne silných vzťahov medzi vnútornou kariérovou motiváciou u adolescentov a extraverziou, prívetivosťou a otvorenosťou voči skúsenosti. Na druhej strane vzťah medzi vnútornou motiváciou a neurotizmom, ako aj svedomitosťou nebol potvrdený. V prípade vonkajšej motivácie sa potvrdil iba pozitívny slabý vzťah s extraverziou. Slabé až stredne silné negatívne vzťahy sa potvrdili medzi amotiváciou a otvorenosťou voči skúsenosti a taktiež extraverziou.

Cieľom predkladanej práce bolo identifikovať vzťah medzi rezilienciou a ťažkosťami s kariérovým rozhodovaním u stredoškolských študentov. Naša výskumná vzorka pozostávala zo 111 participantov (47 mužov a 64 žien) dvoch slovenských gymnázií, konkrétne študentov 4. ročníka vo veku 18-19 rokov. Miera reziliencie bola zisťovaná prostredníctvom Škály reziliencie (Wagnild, Young, 1993) a na zistenie jednotlivých ťažkostí s kariérovým rozhodovaním sme použili dotazník EPCD (Emotional and Personality Career Difficulties Scale), pochádzajúci od izraelských autorov Sakaovej, Gatiho a Kellyho (2008). Výsledky preukázali štatisticky významný negatívny vzťah medzi rezilienciou a ťažkosťami s kariérovým rozhodovaním. Reziliencia negatívne korelovala so všetkými troma dimenziami ťažkostí v kariérovom rozhodovaní -Pesimistický pohľad, Úzkosť, Sebaobraz a identita. Zistenia môžu byť prínosné pre ďalšie skúmanie v oblasti kariérového poradenstva.