Objective: Acrylamide is a toxic compound found in occupational and non-occupational environment. It originates from industrial use, technological processes in construction as well as food production, water purification, and laboratory use. Adverse effects including neurotoxicity, probably carcinogenicity, genotoxicity, teratogenicity, and reproductive toxicity were reported in many studies. Our study is focused on acrylamide content in selected food products in the Czech Republic.Method: In this study, we determined acrylamide content in selected samples of commonly consumed food products (potato chips, biscuits, popcorn, corn flakes, breakfast cereals, and baked muesli).Results: The concentration of acrylamide in most samples of potato chips, biscuits and popcorn exceeded the benchmark limits. The acrylamide content in samples of potato chips from one manufacturer in 4 cases out of 5 analysed samples exceeded benchmark limit. On the other hand, no corn flakes sample acrylamide content from the same manufacture exceeded the benchmark limit. With 20 of all analysed samples exceeding the benchmark levels for acrylamide, it can be concluded that 47.6% of samples did not comply with the benchmark level.Conclusion: Dietary intake of frequently consumed food products with the acrylamide content exceeding the recommended comparative value could have adverse effects on the human health. Our study confirmed high amount of acrylamide in some selected food samples. The reduction of dietary burden with acrylamide is possible by complying with the correct technological principles in food preparation.

SÚHRNOne Health je vedecky podložený holistický koncept, ktorý uznáva úzke prepojenie medzi zdravím ľudí, zvierat a životného prostredia a má mnohé prínosy. Pre úspešnú implementáciu vyžaduje multisektorový, multidisciplinárny prístup na lokálnej, národnej aj celosvetovej úrovni. Je spojený s mnohými výzvami, ako sú napr. prekonanie zdržanlivých prístupov jednotlivých vedných disciplín, nedostatočná harmonizácia terminológie, priorít a koncepcie naprieč disciplínami a sektormi, mnoho neistôt, ktoré je potrebné vyhodnotiť a vstupov pre aktivity, ktoré sa musia určiť. Ďalšími výzvami sú aj problematické hodnotenie pomerov prínosov a nákladov, keďže je len málo porovnateľných opatrení, nerovnováha medzi sektormi v schopnosti, kapacite a alokácii zdrojov, právne prekážky alebo iné štrukturálne prekážky spolupráce, holistické, komplexné riešenia, ktoré môžu byť ťažko predajné politicky a môžu vyžadovať budovanie nových systémov a kapacít (aj s nákladmi). Napriek viacerým výzvam, ktoré so sebou prináša, je riešením pre efektívne riadenie rizika nielen pre zdravie ľudí, ale aj zdravie zvierat a životného prostredia.Kľúčové slová: One Health, životné prostredie -vplyv na zdravie, riadenie zdravotných rizík, bezpečnosť potravín, zoonózy, epidémie

54HYGIENA § § 62(2) § 54-61 PŘEHLEDOVÉ PRÁCE SÚHRNNové tendencie v oblasti hodnotenia rizika z expozície cudzorodým látkam vrátane tej z potravín sú reakciou na zrýchľujúci sa pokrok v oblasti vedy, metodiky hodnotenia rizika, generovania a prístupu k obrovskému množstvu dát o rôznych faktoroch a parametroch, zmenám v regulačnom prostredí. Na druhej strane samé osebe vytvárajú ďalšie výzvy. Možno konštatovať, že je jednoznačná tendencia k integrovanému prístupu v hodnotení rizika expozície cudzorodým látkam vrátane expozície z potravinového reťazca na viacerých úrovniach. Cieľom uplatňovania týchto prístupov je, že výsledok procesu hodnotenia rizika, jeho kvalifikovaný odhad zakotvený legislatívne, sa bude v najväčšej možnej miere blížiť reálnej situácii. Takto poskytne spoľahlivý podklad pre efektívne riadenie únosnosti miery rizika pre zdravie ľudí za účelom jeho minimalizácie pri rešpektovaní princípu predbežnej opatrnosti.Kľúčové slová: hodnotenie zdravotných rizík (HRA), xenobiotika, ťažké kovy, dietárna expozícia, potraviny SUMMARYNew trends in risk assessment of exposure to xenobiotics (including via food) respond to rapid advances in science, risk assessment methodologies, the generation of and access to a huge volume of data on various factors and parameters and changes in the regulatory environment. On the other hand, as such they constitute additional challenges. There is a clear tendency for an integrated approach to risk assessment of exposure to xenobiotics including those in the food chain on several levels. The aim of these approaches is to ensure that the result of the risk assessment process by its qualified estimation as established by law reflects as closely as possible the real situation. In this way a reliable basis for effective management of acceptable levels of the health risk is provided in the interests of minimizing risk and respecting the precautionary principle. Množstvo chemických látok antropogénneho a prí-rodného pôvodu vstupuje do krmív pre zvieratá, potravín a vody buď ako nežiadúce kontaminanty alebo ako súčasť zložiek stravy (1). Xenobiotiká sú kontaminanty v biosfére, aj keď nie všetky kontaminanty sú xenobiotiká. Syntetické xenobiotiká tvoria zvyčajne chemické látky, ako sú napr. produkty petrochémie, pesticídy a plasty. Stále rastúci podiel populácie ľudí je cestou potravinového reťazca a pitnou vodou vystavených pôso-beniu širokého spektra rôznych xenobiotík (2). Legislatíva Európskej únie definuje kontaminanty ako látky, ktoré neboli zámerne pridané do potraviny a ktoré sú v potravine prítomné ako dôsledok produkcie (vrátane operácií uskutočnených v rámci pestovania a zberu plodín, chovu dobytka a veterinárneho lekárstva), výroby, spracovania, úpravy, ošetrenia, zabalenia, obalu, dopravy a skladovania alebo ako dôsledok kontaminácie životné-ho prostredia. Cudzie predmety ako napr. časti hmyzu, živočíšna srsť, atď., nespadajú pod túto definíciu kontaminantov (3).V prípade niektorých chemických látok bolo dokáza-né, že expozícia z potravín tvorí viac ako 90 % celkovej humá...

No abstract

Ľudské aktivity a prírodné procesy zapríčinili výskyt ortuti v životnom prostredí. V dôsledku kapacity diaľkového atmosférického transportu, biotransformácie na organické formy, bioakumulácie a biomagnifikácie v potravinovom reťazci v kombinácii s vysokou toxicitou sa ortuť stala prioritným environmentálnym kontaminantom, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia označila za jeden z desiatich najnebezpečnejších chemických látok pre zdravie ľudí. Expozície ortuti vo vyspelých krajinách ukazujú značné ekonomické náklady, a to najmä vo forme strát ekonomickej produktivity. Štúdie taktiež poukázali na značné ekonomické výhody prevencie znečistenia životného prostredia ortuťou v USA a na celom svete. Stratégia Európskeho spoločenstva týkajúca sa ortuti (The Community Strategy concerning Mercury) prispela k rozvoju a posilneniu komplexného súboru právnych predpisov Európskej Únie, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi problému ortuti. Rastúce obavy viedli k vzniku mnohých foriem medzinárodného úsilia o riešenie týchto otázok. V októbri 2013 bola podpísaná medzinárodná zmluva (Minimatský dohovor o ortuti) na kontrolu globálneho uvoľňovania ortuti do životného prostredia.