Introduction. The research paper seeks to identify the level of motivation of Slovak educators teaching in Hungary in the context of a low level of teachers’ motivation in Central and Eastern Europe. The aim of the paper is to show the relationship between socio-demographic factors (age, gender, type of school) and the degree of teachers’ motivation at Slovak national schools in Hungary. The results of research on motivation in relation to gender, age and type of school are shown to be inconsistent and yield varying findings. Materials and Methods. This paper is based on the data collected in the survey conducted in 10 Hungarian counties between January and April 2019, using a sample of 139 teachers of ethnic schools (monolingual, bilingual and schools teaching the ethnic language as a separate subject). We processed the obtained research results using methods of descriptive statistics and methods of inferential statistics (Pearson correlation coefficient; Mann-Whitney U test; Kruskal-Wallis H test). Results. The results showed that there was no correlation between the teacher’s age and teaching motivation (p > 0.05). No statistically significant differences were found between gender and teaching motivation when using the Mann-Whitney test. Using a non-parametric Kruskal-Wallis test, the existence of significant differences in the level of motivation of teachers working at various types of schools was confirmed. The research showed that teachers of bilingual schools were the most positive in relation to motivation, and the lowest average scores were achieved by teachers in schools where Slovak is taught as a subject. The age and gender of teachers were not significant in relation to the evaluation of the degree of motivation for teaching Slovak. Discussion and Conclusion. The results presented in the article will be beneficial not only for pedagogical researchers, but especially for Slovak teachers in Hungary, as research of this kind was conducted for the first time.

No abstract

Jazyk, ako jeden z objektívnych kritérií definovania etnicity, sa zaraďuje k základným etnointegrujúcim prvkom, na ktorom každá menšina buduje svoju identitu. Materinský jazyk býva považovaný za spoluurčujúci alebo určujúci znak etnickej príslušnosti. Špecifické funkcie plní materinský jazyk v prípade etnických skupín žijúcich v pozícii minority, keďže predstavuje univerzálny prostriedok pre udržanie ich svojbytnosti. V tom zmysle zaujíma významné postavenie v systéme preferovaných hodnôt jednotlivca. Cieľom príspevku je overiť hypotézy o jazykových preferenciách v systéme hodnôt učiteľov jazykov na slovenských školách v Maďarsku. Autori si stanovili nasledujúce hypotézy: H1: učitelia vyučujúci jazyky pripísali vyššie priemerné skóre materinskému jazyku v systéme hodnôt; H2: učitelia vyučujúci jazyky, ktorí považujú za svoj materinský jazyk slovenčinu, pripísali vyššiu prestíž slovenskému jazyku v hierarchii hodnôt; H3: učitelia vyučujúci jazyky, ktorí považovali za svoj materinský jazyk slovenský a maďarský, pripísali v hierarchii hodnôt obom jazykom identickú prestíž. V príspevku sú analyzované dáta pochádzajúce z dotazníkového výskumu na vzorke 139 učiteľov slovenských národnostných škôl v Maďarsku. Kritériom výberu výskumnej vzorky bolo zamestnanie (súčasné alebo minulé pôsobenie ako pedagóga vyučujúceho slovenský jazyk alebo v slovenskom jazyku) a dostupnosť respondenta bez ohľadu na identifikačné kritériá (vek, lokalita, rod). Získané výsledky výskumu sme spracovali prostredníctvom metód deskriptívnej štatistiky (v programe IBM SPSS, verzia 21). Výsledky analýz nepotvrdili ani jednu nami stanovenú hypotézu. Zistili sme, že učitelia jazykov na slovenských školách v Maďarsku nepripísali hodnote materinský jazyk vyššie priemerné skóre ako učitelia iných aprobácií. V rámci zistení k hypotézam 2 a 3 nám výsledky preukázali, že všetci učitelia jazykov bez ohľadu na to, aký materinský jazyk deklarovali, pripísali vždy vyššie priemerné skóre maďarskému jazyku.