AbstrAct:The Common Agricultural Policy of the European Union is reflected in the development of agricultural production in Slovakia. The development of livestock production faced significant changes reflected in its overall decrease. The decrease in the level of agricultural production in Slovakia between 2002 and 2010 is shown by several indicators assessed in this paper. Its main aim is to highlight differences in Slovak agriculture at the level of LAU I, which are districts of Slovakia, according to the selected indicators of agricultural production between 2002 and 2010. We analyse the development of regional differences in Slovak agriculture that have widened under the influence of the EU Common Agricultural Policy. The development of selected indicators of agricultural production was analysed using the change index, which best represents differences in the development of agriculture in the Slovak regions.

One of the key milestones of joining European Union was to decrease disparities within economical and social environment in Slovakia. On the contrary, disparities are still growing, also in agriculture. Structural changes in agriculture between 2004 and 2014 are explained based on several stages of development, leading to regional differentiations. Based on indicators of crop production such as -gross crop production, crop production (cereals, oil plants, potatoes, sugar beet and perennial fodder crops), production per one hectare of selected crops, per capita production of selected crops and per 1 hectare of agricultural land this paper shows trends in crop production in Slovakia between 2004 and 2014. Individual regions and their ranking in Slovakia are analysed based on the level NUTS (Nomenclature of territorial units for statistics) III (regions). The classification of development of indicators of crop production in regions of Slovakia in relation to the calculated average value of Slovak Republic from 2004 to 2014 is based on calculated average values for the monitored period. Selected stasticial methods (standard deviation, coefficient of variation, the ratio of the data set and the relative size of the data file) are applied to analyse, study and interpret development of regional disparities in crop production in Slovakia. nárast hrubej poľnohospodárskej produkcie (o 4,8%), na ktorom sa podieľal nárast hrubej rastlinnej produkcie (o 22,6%) a hrubá živočíšna produkcia poklesla (-13,4%). V 90. rokoch 20. storočia na Slovensku ešte prevládala HŽP nad HRP. Táto prevaha trvala do roku 2006 a od nasledujúceho roka sa HRP stáva významnejšia. Pokles podielu živočíšnej produkcie na celkovej poľnohospodárskej produkcii SR súvisel najmä s poklesom počtu všetkých hospodárskych zvierat pred vstupom Slovenska do EÚ (Némethová, Dubcová, Kramáreková, 2014).Postupne medzi rokmi 2004-2014 sa začala meniť aj štruktúra rastlinnej výroby Slovenska v prospech obilnín a niektorých technických plodín, najmä olejnín, naopak klesla produkcia niektorých klasických trhových plodín ako zemiakov, zeleniny, ovocia a hrozna (Chrastinová a Uhrinčaťová, 2014). Výrazne zmeny v osevných plochách nastali vstupom Slovenska do EÚ, ktoré súviseli hlavne s vylúčením niektorých komodít z dotačnej podpory (napr. zemiakov a cukrovej repy). Veľmi významnú skupinu plodín predstavujú olejniny, o ktoré je v súčasnosti na trhu veľký dopyt, hlavne pre ich nepotravinárske využitie na energetické účely, čo sa následne začalo odrážať aj na pomerne vysokom podiele týchto plodín v štruktúre osevu. Po úpadku živočíšnej výroby, ktorá spotrebúvala 2/3 z celkovej produkcie obilnín, sa stali spracovatelia biopalív alternatívou, ktorá umožnila poľnohospodárom plynulé hospodárenie na pôde (Némethová, Dubcová, Kramáreková, 2014). Dochádza k celkovému poklesu osevných plôch u viacročných krmovín, hlavne po vstupe Slovenska do EÚ, na čom má svoj podiel celkový pokles hospodárskych zvierat v tomto období. V súčasnosti je zaznamenaný mierny nárast produkcie viac...

No abstract

The article brings a comprehensive view of the shopping tourism in Austrian-Slovak direction. Firstly ÚvodCestovný ruch možno charakterizovať ako súbor vzťahov a javov vyplývajúcich z cestovania a pobytu osôb na miesto mimo trvalého pobytu (Frösch, 1993in Krogmann, 2005. Vzťah cestovného ruchu a nakupovania sa v priestore postsocialistických štátov Strednej Európy vyvíjal v závislosti od politicko-spoločenských pomerov. Nákupný turizmus v tichosti prebiehal už za éry socializmu, kedy bol jeho primárny motívom nedostatok tovaru(ov) na území jedného štátu v porovnaní so susednou krajinou, resp. kvalita ponúkaného tovaru. Takto sa atraktívnymi stali napr. býv. NDR (obuv, bytový textil), Maďarsko (značkové oblečenie, drogéria, hudobné nosiče). Pre susedné štáty bolo atraktívne aj býv. Československo (napr. obuv, sklo). Je treba dodať, že samotné nakupovanie bolo obmedzované a bolo často až na hranici zákonnosti. Odstránením železnej opony a transformáciou politickej a socioekonomickej sféry sa zmenilo i nákupné správanie obyvateľstva.V súčasnej dobe, poznačenej konzumným spôsobom života sa stalo nakupovanie jednou z možností trávenia voľného času a rekreácie obyvateľstva. Tieto skutočnosti zmenili nielen obraz krajiny, ale aj nákupné zvyklosti i život populácie (Trembošová, 2010). Z toho dôvodu možno konštatovať, že nákupný turizmus kulminuje.Cieľom príspevku je zhodnotiť skutkový stav nákupného turizmu v rakúsko-slovenskom smere na základe uskutočneného výskumu a taktiež poukázať na vzájomné prepojenie sledovaného javu s regionálnym rozvojom záujmového územia.

The ÚvodCestovný ruch predstavuje dynamickú sféru, ktorá prešla od 2. polovice 20. storočia výraznými časopriestorovými zmenami, ktoré sa odrazili v rôznych oblastiach spoločenského života. Ľudia postupne získavali dostatok voľného času a finančných prostriedkov, čo pôsobilo stimulujúco na postupnú transformáciu pôvodných lokalít na turisticky atraktívne miesta, ktorá sa tak vplyvom (prevažne) socioekonomického sektora aktívne podpísala pod vznik rôznych a dovtedy nepoznaných foriem turizmu, ktoré sú v súčasnosti považované za bežnú realitu. Do tejto skupiny možno zaradiť aj nákupný cestovný ruch. Hlavným hýbateľom jeho rozvoja bola kombinácia neutíchajúceho dopytu konzumnej spoločnosti po nových tovaroch či službách a dostupných, lacných a rozsiahlych pozemkov, kde vznikali veľkoplošné nákupné miesta koncentrujúce mnoho predajcov, ktorí vďaka tomu mohli zákazníkovi poskytnúť priaznivú cenu. Spomínaný jav bližšie definujú Vystoupil a Šauer (2006) ako formu cestovného ruchu, ktorá je realizovaná na základe motivácie zážitku a úžitku z nakupovania (špecifických) predmetov v danej destinácii. Najčastejšie sa pritom jedná o nákup tovaru nespotrebného charakteru. V súčasnosti sa dostredivé sily nákupného turizmu nekoncentrujú iba do miest, ale nachádzajú svoje uplatnenie aj na vidieku s vyhovujúcou dopravnou dostupnosťou, ktorá je zabezpečená blízkosťou významných dopravných