BackgroundSurvival of children with cancer in Eastern and Central Europe is 10–20% lower than in high income European countries. We evaluated outcome of children and adolescents with rhabdomyosarcoma (RMS) in Slovenia, Croatia, Slovakia and in Romania.Patients and methodsWe retrospectively analysed event-free survival (EFS) and overall survival (OS) for all patients treated in Slovenia and Croatia. Slovakia included patients from two centers, representing half of expected cases. Romania included patients from single institution, representing only 10% of expected patients. Joint database for analysis was established.ResultsOne hundred seventy-eight children and adolescent with RMS diagnosed from January 2000 to December 2015 were included. Mean patient age at diagnosis was 7.7 years, one third was older than 10 years. Twenty-five percent had alveolar histology and 72% unfavorable location. Higher than expected proportion of patients had nodal involvement (24%) or metastatic disease (27%). All patients received systemic chemotherapy, 57% had radiotherapy and 63% surgery as local control. Kaplan- Meier estimates for 5-year EFS and OS were 50.7% and 59.6%, respectively. Five-year OS for patients with localised disease was 72% compared to 24% for metastatic disease.ConclusionsChildren with RMS treated in Eastern and Central Europe have inferior outcome compared to their counterparts treated in high income European countries. Active participation of low health expenditures average rates (LHEAR) countries in international clinical trials may improve outcome of paediatric oncology patients.

Východiská: Neuroblastóm je najčastejší solídny extrakraniálny nádor detského veku s extrémne heterogénnym bio logickým a klinickým správaním. Napriek pokrokom v liečbe je dlhodobá prognóza pacientov s vysokorizikovým neuroblastómom a s relapsom ochorenia nepriaznivá. Potenciál zlepšiť ju prináša implementácia imunoterapie do liečebných protokolov. Dinutuximab, chimerická monoklonálna protilátka, vedie k apoptóze nádorových buniek prostredníctvom väzby na GD2 receptor. Cieľom článku je prezentácia prvých skúseností nášho centra s liečbou dinutuximabom. Súbor a metódy: V rokoch 2018-2019 sme podali 7 pacientom 31 cyklov dinutuximabu. Piatim pacientom s vysokorizikovým neuroblastómom bol dinutuximab podávaný v 1. línii, u dvoch pacientov s relapsom ochorenia bol dinutuximab podávaný v rámci 2. línie liečby. Na vyhodnotenie toxicity liečby boli retrospektívne analyzované ošetrovateľské záznamy pacientov počas podávania imunoterapie. Výsledky: U dvoch pacientov liečených dinutuximabom v 1. línii pretrváva po ukončení imunoterapie kompletná remisia, traja pacienti dosiahli parciálnu odpoveď. Obom pacientom s relapsom neuroblastómu bol po ukončení imunoterapie dia gnostikovaný druhý relaps a exitovali na progresiu ochorenia. Tolerancia liečby bola u väčšiny pacientov primeraná -u 6 pacientov boli nežiaduce účinky zvládnuté podpornou liečbou. Išlo najmä o prejavy capillary leak syndrómu, bolesti a hypersenzitívne reakcie. U jedného pacienta bola liečba prerušená pre závažnú neurotoxicitu. Záver: Dinutuximab má preukázateľný benefit v eradikácii minimálnej reziduálnej choroby pri liečbe neuroblastómu. Imunoterapia je v súčasnosti štandardom prvolíniovej liečby pacientov s vysokorizikovým neuroblastómom. Jej úloha v liečbe pacientov s relapsom ochorenia je predmetom viacerých prebiehajúcich štúdií, rovnako ako aj optimalizácia terapeutických schém v oboch indikáciách. Liečba dinutuximabom je spojená s rizikom rozvoja širokej palety nežiaducich účinkov, preto jeho podávanie patrí do rúk skúseného centra detskej onkológie. Kľúčové slovádinutuximab -anti-GD2 -monoklonálna protilátka -neuroblastóm -reziduálna choroba Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study.Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do bi omedicínských časopisů.The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE recommendation for biomedical papers.

No abstract