Rekoncalescencia pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody (CMP) je kľúčová pre ich ďalší život. Poznanie prediktorov pozitívnych zmien funkčného a kognitívneho stavu môže prispieť k efektívnejšej starostlivosti o pacientov po CMP. Cieľ: Cieľom štúdie je skúmať zmeny vo funkčnom a kognitívnom stave a ich predikciu psychologickými premennými (depresia, úzkosť, kvalita života, proaktívne zvládanie a osobnostné charakteristiky) hodnotenými v akútnej fáze ochorenia. Metódy: Výberovú vzorku tvorilo spolu 127 pacientov po prekonaní CMP, z toho 60% mužov, priemerný vek pacientov bol 67,1 roka. Prvé meranie bolo realizované v akútnej fáze 72 hodín po prekonaní CMP; druhé meranie pri kontrole do 1 roka po prekonaní CMP. Celkový počet opakovaných meraní n=57, pre kombináciu všetkých sledovaných premenných n=40. Pre zber dát boli použité Barthel škála ADL, Mini-Mental State Examination, dotazníky Hospital Anxiety and Depression Scale, Stroke Specific Quality of Life Scale, Utrecht Proactive Competence Coping Scale a Mini IPIP. Výskum bol schválený Etickou komisiou. Výsledky: Zo sledovaných psychologických prediktorov funkčného stavu sa ukazujú hodnotenie kvality života v akútnej fáze po cievnej mozgovej príhode a osobnostná charakteristika otvorenosť voči skúsenosti. Zmeny kognitívneho stavu v akútnej fáze a v čase prvej kontrole sa ukazujú štatisticky nevýznamné. Výsledky naznačujú, že prípadné zmeny nie sú štatisticky významne predikovateľné sledovanými psychologickými premennými. Implikácie: Vnímanie kvality života v akútnej fáze po CMP môže predpovedať pozitívne zmeny funkčného stavu pacientov. Poznanie ďalších potenciálnych prediktorov môže prispieť k efektívnejšej starostlivosti o pacientov po CMP.

The present study aimed to examine the moderating role of illness perception in two relationships: a) between depression and health-related quality of life; and (b) between anxiety and health-related quality of life. A total of 108 patients with myocardial infarction and ischemic heart disease participated in the study. The patients completed the B-IPQ, HADS and HeartQoL. Illness perception moderated the relationship between depression and quality of life, and between anxiety and quality of life. The findings indicate that patients who have a more positive view of their illness have higher quality of life, despite depression and anxiety they suffer from. Positive illness perception may improve health status of patients. It has implications for interventions to maximise psychological well-being and quality of life in this patient group.