"Sensus verborum est anima legis."Abstrakt: V prvej časti práce autor predkladá archeologické nálezy opatrené nápismi, resp. ich skratkami, v rôznej forme písma používaného v období stredoveku a na začiatku novoveku. Zahŕňa tak keramický ma teriál (nádoby, misy, poháre, kachlice, slnečné hodiny, hlinené (pots, bowls, cups, tiles, sundials, clay
moulds), weapons (mostly swords, knives, dag gers, a decorated arrowhead), keys, goblets and other metalwork and ironwork products (a bell fragment, iron doors). The author tried to decipher the letters and inscriptions in context (application to Biblical texts) and also attempted to interpret them, as well as to reinterpret some finds already published.
Key words: inscription -abbreviations -monograms -epigraphy (spiritual meaning of words) -swordsknives -daggers -keys -pottery -early and high Middle Ages.Nápisy na stredovekých predmetoch, či už materiálovo (keramika, sklo, kov, kosť, koža, textílie), technikou prevedenia až po celú škálu foriem písma (od súvislého cez nerovnomerný sled písma až po podivné písmená podobné znakom či imitované nápisy) dávajú na jednej strane jasný zmysel, u niektorých s abreviačným vyjadrením, v iných zase s nejasným smerom čítania, čo spôsobuje ťažkosti ich dešifrácie, nehovoriac o vzťahovej interpretácii. Dôležitý je tu paleografický aspekt, nakoľko nápisy odrážajú celú škálu foriem písma od neustálených románskych variantov až po kanonizovanú gotickú majuskulu alebo minuskulu. Na druhej strane, každé slovo je nositeľom významu. Zvlášť to platí v kresťanskej filológii stredoveku, keď má písané slovo vyšší duchovný zmysel -sensus spiritualis (vynikajúco priblížil nemecký bádateľ Friedrich Ohly 1958/1959. Parížsky teológ Richard zo St. Victoru ( † 1173) túto zásadu formuloval tak, že nielen zvuk slova, ale aj súvisiace veci obsahujú význam (non solum voces, sed et res significati vae sunt -Ohly 1958sunt -Ohly /1959. Stredovek je presiaknutý hlbokou religiozitou a základná funkcia slova je vo vzájomnej komunikácii medzi Bohom a človekom, a rovnako medzi ľuďmi (Nadolski 2001, 87). Vychádza z prológu Jánovho evanjelia: "Na počiatku bolo Slovo a bez Neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo" (Ján 1,1,3). V knihe pôvodu to zdôrazňuje: "Boh videl a bolo to veľmi dobré" (Gen 1,31). Popredný znalec Emanuel Levinas sa týmto inšpiroval a píše: "Zmysel ustanovil tvár (obraz) iného človeka, a každé používanie slov uvádza sa už vo vnútri pramennej jazykovej relácie, aká je relácia tváre v tvár" (Levinas 1998, 244). Fenomenológovia relígie, hlavne G. wan der Leeuw (1978, 447-449) a M. Eliade (1974, zdôrazňujú magický význam slov v samotnej fyzickej, ale hlavne vo verbálnej a mentálnej rovine (pozri Engelking 1988;Šmahel 1990;Bracha 1991). Samotné slovo vo svojej prirodzenosti (forma a význam) je predestinované do sprostredkovania medzi sférou profanum (zviazané s formou) a sférou sacrum (zviazané s vý-znamom). Táto duchovno-materiálna dvojitosť dáva slovu moc kreativity. V takomto duchu musíme pristupovať aj ku nami skúmanému archeologickému mater...
