No abstract

ÚvodGravitačné modely obchodu sa často nazývajú aj "ťažným koňom" medzinárodnej ekonómie (Gómez-Herrera, 2013). Právom. Sú jednoduché, logické a ako ukázal Deardorff (1998), dajú sa použiť na testovanie takmer akejkoľvek teórie medziná-rodného obchodu.1 Od ich vzniku v 60. rokoch 20. storočia sa každoročne publikujú stovky viac či menej podstatných článkov skúmajúce gravitačné modely z teoretického hľadiska alebo ich aplikujúce v praxi. Šírka literatúry o tematike a množstvo vykonaných testov dnes umožňujú formulovať niektoré všeobecne prijímané závery o vplyve hospodárskej úrovne, vzdialenosti, hraníc, koloniálnej minulosti, jazyka a ďalších faktorov na obchod. Aj keď výsledky jednotlivých testov sú si podobné, ani za vyše 50 rokov sa ekonómovia nedokázali zhodnúť na tom, ktorý prístup ku gravitačnému modelovaniu je metodologicky správny.V predkladanom článku predstavujeme gravitačné modely obchodu Slovenskej a Českej republiky za obdobie rokov 1995-2012, ktoré doposiaľ v literatúre v takejto forme chýbali. Pri ich tvorbe používame Heckmanovu korekciu a metódu Tobit. Prezentované gravitačné modely poskytujú odpovede na niekoľko otázok o determinantoch zahraničného obchodu SR a ČR v uvedenom období: Je členstvo v Európskej únii významným faktorom priamo ovplyvňujúcim bilaterálne obchodné toky krajín? Ako sa v čase mení význam hospodárskej úrovne, vzdialenosti a spoločnej hranice? Aký vplyv na zahraničný obchod SR a ČR má podobnosť výšky príjmu na obyvateľa s obchodným partnerom? Poznanie odpovedí na tieto otázky má implikácie tak pre ekonomickú teóriu, ako aj pre praktickú hospodársku politiku. Naším prínosom je nielen vytvorenie komplexného gravitačného modelu obchodu SR a ČR a teoretické skúmanie jeho charakteristík, ale tiež stručná interpretácia významu dosiahnutých záverov pre prax. Výskum potvrdí význam členstva v EÚ pre medzinárodný obchod 1 Sám Deardorff však poukázal na to, že táto variabilita použitia zároveň znižuje kredibilitu gravitačného modelu. * Článok bol spracovaný v rámci projektu KEGA 017EU-4/2015 "Tvorba modernej učebnice svetovej ekonomiky s dôrazom na aplikáciu vedomostí v praxi a riešenie problémov", riešenom na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

No abstract

No abstract

In 1961, Staffan Linder attacked mainstream trade economics by diverging from the generally accepted factor endowments theory and focusing on alternative explanations of why countries trade with each other. He was among the first economists to recognise the growing importance of intraindustry trade and presented his hypothesis that the more similar the per capita income levels of countries, the more they tend to trade with each other. This observation has since become one of the main pillars of modern trade theory. The present paper assesses the empirical validity of the Linder hypothesis in the Visegrad countries. Using a variant of the gravity model, it finds that when controlling for other factors, the Visegrad countries tend to trade more with countries with similar per capita income levels than with significantly richer or poorer countries. This observation is consistent with the Linder hypothesis. OLS regressions, Tobit regressions, and robustness checks all support the hypothesis.