Council Regulation (EU) 2017/1939 of 12 October 2017 implementing enhanced cooperation on the establishment of the European Public Prosecutor’s Office contains several ambiguous provisions which spark the interest of European Union law scholars. One of them is the Recital 30 of said regulation, according to which where the national law of a Member State provides for the internal review of certain acts within the structure of the national prosecutor’s office, Member States should not be obliged to provide for review by national courts. The article therefore examines the notion of effective judicial protection within the European Union, its expression in the EPPO Regulation, some of the pressing issues relating (although not only) to the wording of the Recital 30 of the Preamble of the EPPO Regulation with regard to the principle of effective judicial protection and contemplates on possible reaction from the Court of Justice of the European Union.

This paper elaborates on the topic of harmonisation across the European Union in the field of criminal law, its progress to date as well as its limits and the question of the so called institutional harmonisation. It is argued that the establishment of the European Public Prosecutor’s Office might contribute to further harmonisation of the criminal law across the European Union either directly or indirectly by “forcing” the Member States to adopt rules which will facilitate the cooperation and smooth functioning of national authorities in relation to the European Public Prosecutor’s Office as well as in relation to authorities of other Member States

This article aims to examine the situations in the European Public Prosecutor’s Office proceedings, in which the use of mutual trust and, consequently, mutual recognition is possible and deliberate on whether the role of these principles is significant or rather minor. By doing so, it sheds light on the nature of the principle of mutual trust and mutual recognition as well as the mutual recognition mechanisms which are applicable in criminal proceedings in general. It explains, with regard to the European Public Prosecutor’s Office, the possibility of their use in the European Public Prosecutor’s Office proceedings taking into account the limitations of the principle of mutual trust and mutual recognition.

V rámci XIV. ročníka študentského sympózia z medzinárodného práva a európskeho práva na tému „Umelá inteligencia z pohľadu práva“ si študenti Právnickej fakulty a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pripravili niekoľko príspevkov venujúcich sa aktuálnym otázkam v súvislosti s neustálym rozvojom umelej inteligencie. Z právneho hľadiska sa publikované príspevky zaoberajú významom umelej inteligencie v kozmickej činnosti ľudstva, jej vplyvom na základné práva, vývojom nových ľudských práv v súvislosti s jej aplikáciou v zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti či ochranou osobných údajov pri jej využívaní. Okrem časti príspevkov skúmajúcich tieto otázky z právneho hľadiska sa dva z publikovaných príspevkov zaoberajú umelou inteligenciou z pohľadu prírodných vied, približujúc význam umelej inteligencie pri lokalizácii vo vnútornom prostredí ako aj jej význam v predikcii nákladov zdravotnej starostlivosti.

Štúdium práva Európskej únie sa len sotva zaobíde bez práce s jeho prameňmi. Množstvo typov právnych predpisov, viacero foriem súdnych rozhodnutí ako aj široké spektrum kritérií pri vyhľadávaní právnych aktov Európskej únie a judikatúry jej súdov vo vyhľadávacích formulároch na oficiálnych webových portáloch Európskej únie však môže pôsobiť na prvý pohľad mätúco a tým prácu s prameňmi práva Európskej únie skomplikovať a predĺžiť. Metodická príručka „Ako správne pracovať s prameňmi práva Európskej únie“ má za cieľ pomôcť študentom zorientovať sa v systéme prameňov práva Európskej únie ako aj v prameňoch samotných, ponúknuť im tipy a rady užitočné pri ich vyhľadávaní a prispieť tak k osvojeniu si základných postupov pri práci s nimi.