Primárny regulačný rámec obchodovania s virtuálnymi menami je upravený v V. AML smernici. Ide zrejme o najproblematickejšiu oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, vzhľadom k hybridnej povahe virtuálnych mien. Nejednotnosť názorov na reguláciu virtuálnych mien badať aj na medzinárodnej úrovni. Viaceré medzinárodné inštitúcie vyčítajú V. AML smernici nedostatočnosť a problematickosť aplikácie definície pojmu virtuálna mena a zoznamu povinných osôb. V tejto súvislosti poskytneme bližšiu analýzu právnej povahy virtuálnej meny a rovnako tak sa pokúsime o priblíženie svojich úvah a postojov k právnej úprave de lege lata a de lege ferenda.

Článok sa zameriava na problematiku daňových zvýhodnení pri úveroch na bývanie, pričom skúmanú matériu hodnotí aj z pohľadu historickej komparácie a možnosti aplikácie aktuálne nastavených daňových zvýhodnení pri rôznych typoch úverov v zmysle platnej legislatívy. Článok sa zaoberá aj praktickými otázkami spojenými s aplikáciou daňových zvýhodnení v kontexte procesu poskytovania úverov.

Dvadsiate prvé storočie je spojené s obrovským rozvojom technológií a zvýšeným využívaním internetu, ktorý významne prispel k rozvoju menového systému a zaviedol nový fenomén – virtuálnu menu. Z dôvodu rastúcej popularity virtuálnej meny si spracovaná téma zaslúži osobitnú pozornosť. Nasledujúci príspevok popisuje zraniteľné miesta, ktorým čelia virtuálne meny a načrtáva súčasný rámec právnej regulácie virtuálnych mien uplatňovaný na úrovni Európskej únie a Finančnej akčnej skupiny. Hlavné zistenia príspevku naznačujú, že virtuálne meny majú silný potenciál pre ďalší rozvoj, avšak predchádzať tomu by mal aj súvisiaci rozvoj hlbšej medzinárodnej legislatívnej základne.

The presented paper is devoted to application problems in the field of ensuring international cooperation between Financial Intelligence Units. In accordance with the set goal, the author further analyses the existing application problems related to the exchange of information between the Financial Intelligence Units of the European Union. A special part of the paper focuses on the issue of the absence of uniform regulation at the level of the European Union in the area of information exchange between the European Union Financial Intelligence Units and the Financial Intelligence Units of third countries. In addition, the author further analyses the use of communication channels between the Financial Intelligence Units related to the assurance of sufficient protection of personal data.