Burnout Syndrome in Relation to the Sensitivity of Nurses, Teachers and Social Workers

Abstract

Background and objectives: Burnout syndrome is considered as a serious public health problem that affects workers especially in the helping professions. For the effective prevention of this negative phenomenon, it is important to identify the preventive factors. One such factor to combat job burnout is the meaning of life. The primary goal of the paper is to examine the relationship between burnout syndrome and different dimensions of meaning of life among the selected helping professions (teaching, social work and nursing) in Slovakia. Methods: The research sample consisted of 212 assistants who participated in the survey and answered to the research tools aimed at identifying the meaning of life and burnout syndrome. Data were analyzed by inductive statistics including (ANOVA), correlation and regression analysis. Results: Statistically significant differences were found in the level of burnout syndrome and meaning of life in the professions under study. Furthermore, it was found that workers with higher level of affective component in their meaning of life experienced a lower degree of emotional exhaustion (β = -. 37, p <.001) and higher personal performance (β = .35, p <.001). Workers who have a higher meaning in life in the affective and motivational component suffered from a lower degree of depersonalization (β = -. 49, p <.001; (β = .13, p <.05). Conclusions: A higher degree of meaning in life result in lower rate of burnout syndrome, and this finding should be integrated into the intervention strategies aimed at the prevention and treatment of burnout syndrome. Regular reflections on the meaningfulness of work and life can be useful for the workers, especially during demanding and stressful periods. An existential approach seems to be very appropriate in this context.

Úroveň syndrómu vyhorenia a pohľad učiteľov na distančné vzdelávanie počas pandémie Covid-19 na Slovensku

“…V prvej vlne pandémie skúmala Čopková (2021) na výskumnej vzorke 214 stredoškolských učiteľov mieru syndrómu vyhorenia, pričom zistila, že učitelia trpeli stredným stupňom emočného vyčerpania (AM 23,2 ± 4,7), veľmi nízkym stupňom depersonalizácie (AM 2,7 ± 2,97) a stredným osobným výkonom (AM 29,8 ± 12,5). Výsledky z výskumu citovanej autorky sme sa snažili porovnať s výsledkami štúdií realizovanými pred pandémiou na Slovensku, konkrétne so štúdiami autorov Daniel, Sarmány-Shuller (2000), Baranovská a Doktorová (2014), Fričová et al (2020), ale výsledky boli značne variabilné, preto je náročné porovnávať stav pred pandémiou a po pandémii. Jedným z vysvetlení môže byť fakt, že dotazník MBI-ED (Maslach Burnout Inventory -Educators Survey) pre učiteľov nie je na Slovensku riadne adaptovaný, nie sú overené psychometrické charakteristiky a stabilita faktorovej štruktúry na reprezentatívnom výskumnom súbore.…”

“…Domnievame sa, že práve z tohto dôvodu je takmer nemožné komparovať zistenia ohľadne syndrómu vyhorenia u učiteľov na Slovensku; takýto pokus vedie k výrazne variabilným hodnotám v závislosti od výskumu k výskumu (napr. Daniel & Sarmány-Shuller, 2000;Baranovská & Doktorová, 2014;Fričová et al, 2020;Čopková, 2021). Najrelevantnejšou štúdiou pre účely komparácie je zahraničná metaanalýza (García-Carmona et al, 2018).…”

“…Ďalší nedostatok vnímame v súvislosti s použitím výskumného nástroja Maslach Burnout Inventory (MBI-ED; Maslach & Jackson, 1981). Jedná sa o najpoužívanejší dotazník (Al Mutair et al, 2020), avšak v slovenskom socio-kulúrnom prostredí nedošlo zatiaľ k jeho riadnej adaptácii, aj keď je široko výskumne používaný (Daniel & Sarmány-Shuller, 2000;Baranovská & Dok-torová, 2014;Petlák & Baranovská, 2016;Novocký & Orosová, 2019;Fričová et al, 2020;Čopková, 2021). Po adekvátnej štandardizácii výskumného nástroja na identifikáciu vyhorenia považujeme za dôležité skúmať vyhorenie učiteľov aj v kontexte iných premenných, zvlášť v rámci modelu Job Demands-Resources (JD-R), ktorý predstavuje kľúčový model týkajúci sa pracovného stresu.…”

Pengaruh Dukungan Sosial Terhadap Burnout Pekerja Sosial Pada Pelayanan Anak Korban Tindak Kekerasan Seksual

“…Padahal para praktisi seperti mereka memiliki peran penting dalam membangun komunitas dan sistem yang lebih tangguh untuk merespon situasi darurat (Drolet et al, 2021), serta meningkatkan taraf hidup masyarakat (Adi, 2018). Namun, pekerja sosial yang bekerja di pelayanan anak korban tindak kekerasan seksual dihadapkan dengan tantangan kerja yang membuat mereka mengalami pelecehan yang dilakukan oleh klien, memiliki interaksi yang konfliktual dengan klien, rekan kerja, dan supervisor (Savaya, 2012); terkendala dalam pelaksanaan pelayanan daring dan pemberian informasi yang dibutuhkan anak dan keluarga (Veronica et al, 2021); serta kontak terus-menerus dengan orang-orang dengan pengalaman dan masalah yang menuntut (Fričová et al, 2020). Kondisi tersebut tentu membebani dan berisiko membuat mereka tidak merasakan adanya dukungan sosial yang kerap menjadi penyebab burnout.…”