Communication as a Part of the Supportive Treatment in Cancer Care

Abstract

I. onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv. Alžběty, Bratislava Súhrn Východiská: Zručnosť v interpersonálnej komunikácii ako súčasti suportívnej liečby v onkológii nadobúda nové rozmery po tom, čo sa podarilo demonštrovať pozitívny vplyv komunikácie na zvýšenú schopnosť pacientov vyrovnávať sa s nádorovou chorobou, viac dôverovať ošetrujúcemu personálu, akceptovať záťažovú terapiu a redukovať emocionálny stres a psychosociálnu záťaž. Z hľadiska efektívnej komunikácie cielenej na potreby pacienta je popri empatii potrebné osvojiť si percepčné a behaviorálne schopnosti v komunikácii s onkologickým pacientom. Lekári, zdravotné sestry a onkologickí sociálni pracovníci musia získať schopnosť aktívne počúvať pacienta a niekedy chápať i jeho neochotu rozprávať o svojich obavách a ťažkostiach. Cieľom predloženej práce bolo vypracovať metaanalýzu údajov o princípoch a metodách asertívnej komunikácie s onkologickým pacientom ako formy suportívnej terapie pri zvládaní jeho emocionálnych a sociálnych dysfunkcií. Materiál a metódy: Údaje o interpersonálnej komunikačnej zručnosti v onkológii uvádzané v súčasnej literatúre boli získané z elektronických databáz a boli spracované formou metaanalýzy výsledkov prezentovaných v 24 vybraných publikácií. Výsledky: Aktívny behaviorálny prístup znamená porozumieť aj neverbálnym indikátorom strachu, neistote, podráždenosti, depresie a apatie, ktoré sa zračia v jeho mimike a gestách. Odhalenie týchto a ďalších príčin emocionálnej dysfunkcie (manželské, partnerské a sexuálne problémy, zmeny fyzickej a sociálnej funkčnosti a i.) je základným predpokladom pre poskytnutie účinnej psychosociálnej podpory. Zručnosti v interpersonálnej komunikácii možno získať klinickou praxou a teoretickou prípravou. Záver: Onkologickí zdravotnícki pracovníci by si mali osvojiť pravidlá percepčnej a behaviorálnej komunikácie už počas vysokoškolských štúdií. Avšak zaradenie programu výučby princípov komunikačných zručností do študijných programov medicíny, ošetrovateľstva a sociálnej práce je stále ešte iba v plienkach, napriek tomu, že klinická prax jasne ukázala, že profesionálna forma komunikácie s onkologickým pacientom i členmi jeho rodiny má priaznivý vplyv na pacienta i na samotný liečebný proces, potvrdený vedeckým výskumom a skúsenosťou klinických onkológov. Kľúčové slová nádorová choroba-psychosociálna záťaž-suportívna liečba-komunikácia-princípydopad-výučba Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Systematic Review of Emerging Models of Cancer Care: Implications for the Health Industry

“…Frequent screening can be beneficial to ensure services are being utilized (Hutchison et al, 2006). By providing psychosocial treatment, cancer patients are being guided to have positive long-term outcomes with improved quality of life through an enhanced ability to cope with the disease and treatment, build trust in the providers, and improve compliance [6,35]. The active behavioral approach allows providers to better understand the nonverbal needs, preferences, and expectations of patients.…”

“…The active behavioral approach allows providers to better understand the nonverbal needs, preferences, and expectations of patients. These are expressed through nonverbal body language cues, but once recognized, they should be addressed through verbal psychosocial support [35]. This model suggests triaging cancer patients for psychosocial distress and matching their level of distress to the level of care.…”