Abstract:Objective: To assess psychosocial support needs among Slovak breast cancer survivors treated by breast conserving surgery. Methods: Patients responded the EORTC QLQ 30.3 questionaire and the self-elaborated BCPN (Breast Cancer Psychosocial Needs) questionaire one and three years after breast conserving surgery (BSC) and modifi ed radical mastectomy (MRM). Results: Assessment of psychosocial distress related to breast cancer treatment have shown a remarkable time-realted increase in scores of emotional distress symptoms among breast cancer patients treated with breast-conserving surgery. Analysis of psychosocial support needs of these patients has shown, that a substantial part of breast cancer survivors are feeling inadequate benefi tial psychosocial support from health care providers (informational support), social oncology workers, and psychologists (emotional support). Insuffi cient targeted psychosocial support involved individual as well as group intervention (provided by breast cancer patients surviving the disease for long time). Conclusion: Unmet psychosocial needs from health care providers has been percieved as a major factor harming patients ability to cope with the disease and to maintain their family, marital and social functioning (Tab. 2, Fig. 1 Like in other European countries, breast cancer patients represent the major group of cancer survivors in the Slovak Republic. Within the 5,6 million population, more than 2000 patients with newly diagnosed and treated breast cancer will each year enlarge the number of survivors suffering from the disease and its aggressive treatment. As the rate of early stage breast tumors treated by curative breast conserving surgery (BCS) and radiotherapy is constantly raising, and the fi ve years survival is reaching 65 % (1), there is an urgent need to provide these patients with longterm care, which is generally focused to clinical issues including treatment outcome, treatment complications, disease-free interval, and survival rate. Much less attention is payed to the psychosocial burden related to breast cancer diagnosis and treatment. Overal emotional disorder expressed by enhanced anxiety and depression, body image disruption, disorders in family, sexual and social functioning, hopelessness and frustration -symptoms negatively infl uencing the health-related quality of life of breast cancer survivors -are frequently underestimated (2).In the last three decades vast evidence have been accumulated demonstrating that women experiencing breast cancer are emotionally affected long after diagnosis and treatment, mainly due to concerns about cancer recurrence, fatigue, body image disruption, sexual functioning, and anxiety from repeated checkups (3-6). Fallowfi eld and coworkers (7), Ganz and coworkers (4) and others showed that besides mastectomized patients, early stage breast cancer patients treated with breast conserving surgery are suffering from anxio-deressive syndrome years after the treatment termination.. The long-term persistence of these symptoms ov...

I. onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv. Alžběty, Bratislava Súhrn Východiská: Zručnosť v interpersonálnej komunikácii ako súčasti suportívnej liečby v onkológii nadobúda nové rozmery po tom, čo sa podarilo demonštrovať pozitívny vplyv komunikácie na zvýšenú schopnosť pacientov vyrovnávať sa s nádorovou chorobou, viac dôverovať ošetrujúcemu personálu, akceptovať záťažovú terapiu a redukovať emocionálny stres a psychosociálnu záťaž. Z hľadiska efektívnej komunikácie cielenej na potreby pacienta je popri empatii potrebné osvojiť si percepčné a behaviorálne schopnosti v komunikácii s onkologickým pacientom. Lekári, zdravotné sestry a onkologickí sociálni pracovníci musia získať schopnosť aktívne počúvať pacienta a niekedy chápať i jeho neochotu rozprávať o svojich obavách a ťažkostiach. Cieľom predloženej práce bolo vypracovať metaanalýzu údajov o princípoch a metodách asertívnej komunikácie s onkologickým pacientom ako formy suportívnej terapie pri zvládaní jeho emocionálnych a sociálnych dysfunkcií. Materiál a metódy: Údaje o interpersonálnej komunikačnej zručnosti v onkológii uvádzané v súčasnej literatúre boli získané z elektronických databáz a boli spracované formou metaanalýzy výsledkov prezentovaných v 24 vybraných publikácií. Výsledky: Aktívny behaviorálny prístup znamená porozumieť aj neverbálnym indikátorom strachu, neistote, podráždenosti, depresie a apatie, ktoré sa zračia v jeho mimike a gestách. Odhalenie týchto a ďalších príčin emocionálnej dysfunkcie (manželské, partnerské a sexuálne problémy, zmeny fyzickej a sociálnej funkčnosti a i.) je základným predpokladom pre poskytnutie účinnej psychosociálnej podpory. Zručnosti v interpersonálnej komunikácii možno získať klinickou praxou a teoretickou prípravou. Záver: Onkologickí zdravotnícki pracovníci by si mali osvojiť pravidlá percepčnej a behaviorálnej komunikácie už počas vysokoškolských štúdií. Avšak zaradenie programu výučby princípov komunikačných zručností do študijných programov medicíny, ošetrovateľstva a sociálnej práce je stále ešte iba v plienkach, napriek tomu, že klinická prax jasne ukázala, že profesionálna forma komunikácie s onkologickým pacientom i členmi jeho rodiny má priaznivý vplyv na pacienta i na samotný liečebný proces, potvrdený vedeckým výskumom a skúsenosťou klinických onkológov. Kľúčové slová nádorová choroba-psychosociálna záťaž-suportívna liečba-komunikácia-princípydopad-výučba Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

1 I. onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava, Slovenská republika 2 Katedra farmakológie, Farmakologická fakulta, UK v Bratislave, Slovenská republika 3 Katedra verejného zdravotníctva, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, Bratislava, Slovenská republika SúhrnVýchodiská: Akútny stres vyvolaný dia gnózou rakoviny a posttraumatický stresový syndróm, ktorým trpia prežívajúci pa cienti s nádorovou chorobou, spôsobuje pokles kvality života pa cientov najmä v dôsledku psychologických a fyzikálnych porúch vrátane anxiety, depresie, porúch spánku a insomnie, kognitívnych dysfunkcií, únavy, bolesti, kachexie a pod. Nedávne štúdie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktoré vyvolávajú uvedené komorbidity sprevádzajúce nádorovú chorobu. Ukázalo sa, že adverzné psychosomatické reakcie na emocionálny stres vrátane depresie sú u pa cientov s nádorovou chorobou spôsobené poruchou funkcie neuroendokrinného systému, poruchou regulačných funkcií osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička, poruchou sympatického nervového systému a serotonín-dopamí-novej interakcie pri riadení cirkadiálneho rytmu bdenia a spánku. Cieľ: Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť výsledky klinických analýz bio behaviorálnej onkológie, ktoré vychádzajú z hypotézy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumatická stresová porucha hlavným dispozičným faktorom, ktorý u pa cientov s nádorovou chorobou vyvoláva sprievodné psychosomatické poruchy. Materiál a metódy: Údaje o bio psychosociálnom prístupe v liečbe nádorovej choroby publikované v súčasnej odbornej literatúre boli zozbierané pomocou elektronických databáz a boli vyhodnotené v metaanalýze 24 vybraných prác. Výsledky: Podľa týchto analýz je jedným z kľúčových pilierov suportívnej liečby v onkológii redukcia stresu, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou cielenej psychosociálnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitívno-behaviorálne intervencie a skupinová psychosociálna liečba pomáhajú pa cientom zbaviť sa stresu z dia gnózy a liečby, korigovať depresiu a normalizovať cirkadiálny cyklus. Cielená kognitívno-behaviorálna terapia spolu s psychofarmakologickou liečbou sú najúčin-nejší terapeutický prístup pri liečbe stresom vyvolaných nádorových komorbidít. V predkladanej metaanalýze je hodnotená plauzibilná metodológia redukcie stresu v procese ochrany onkologického pa cienta pred dôsledkami stresom vyvolaného posttraumatického a anxio-depresívneho syndrómu sprevádzaného fyzikálnym a psychickým utrpením, ktoré zásadne zhoršujú kvalitu života prežívajúcich pa cientov a znižujú ich schopnosť spolupracovať pri liečbe a nádorovej chorobe vzdorovať. Záver: V snahe o zlepšenie celkového prežívania pa cientov s nádorovou chorobou pri uplatnení bio psychosociálneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebná užšia spolupráca behaviorálnych odborníkov, vedcov a klinických onkológov pri objasnení rozsahu možností účinnej psychosociálnej intervencie a farmakoterapie komorbidít nádorovej choroby cestou eliminácie stresom indukovaných alterácií neu...

Patients with cancer experience stress-determined psychosocial comorbidities and behavioural alterations. Patients expectation to be cured by the first line surgery and their emotional status can be negatively influenced by the decision to include neoadjuvant long-course radiotherapy prior to surgical intervention. From the patient's perspective such treatment algorithmindicates incurability of the disease. The aim of this study was to analyse the extent and dynamics of stress and related psychosocial disturbances among patients with resectable rectal cancer to whom the neoadjuvant radiochemotherapy before surgery has been indicated.Three standardised assessment tools evaluating psychosocial morbidity of rectal cancer patients have been implemented: The EORTC QLQ C30-3, the EORTC QLQ CR29 module and the HADS questionnaires previously tested for internal consistency were answered by patients before and after long-course radiotherapy and after surgery and the scores of clinical and psychosocial values were evaluated by means of the EORTC and HADS manuals. The most profound psychosocial distress was experienced by patients after the decision to apply neoadjuvant radiotherapy and concomitant chemotherapy before surgical intervention. The involvement of pre-surgical radiotherapy into the treatment algorithm increased emotional disturbances (anxiety, feelings of hopelessness) and negatively influenced patient's treatment adherence and positive expectations from the healing process. The negative psychosocial consequences appeared to be more enhanced in female patients. Despite provided information about advances of neoadjuvant radiotherapy onto success of surgical intervention, the emotional and cognitive disorders improved only slightly. The results clearly indicate that addressed communication and targeted psychosocial support has to find place before pre-surgical radiochemotherapy and as a standard part through the trajectory of the entire multimodal rectal cancer treatment.

I. onkologická klinika LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety, Bratislava Autorka deklaruje, že v souvislosti s předmětem studie nemá žádné komerční zájmy. The author declares she has no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do bi omedicínských časopisů.