Federal Reserve Swap Lines -International Lender of the Last ResortAfter 2007, financial market turmoil began and shortage of dollar funding liquidity disrupted not only the US dollar funding market but also overseas. To address the shortage of dollar liquidity, the FED introduced swap lines with systematic important central banks, including emerging markets. The paper discusses the main feature of the FED's swap lines in the context of the funding pressures on the FX swap market. The main objective of the paper is to reveal technical aspects and effectiveness of the swap lines. The paper explains connectivity between un/secured money markets and the FX swap market during the financial and debt crises. The FX swap market was hit significantly. During the liquidity crisis of 2007-2010, the main driver of the deviation from covered interest parity was a shortage of dollar liquidity jointly with counterparty risk. During the debt crisis, the main driver was counterparty risk of the euro zone banks and sovereigns. The FED swap lines were used as a liquidity backstop. The paper concludes that the swap lines were an effective tool of cooperation between central banks and significantly alleviated the pressure on the FX swap market. In addition, the swap lines were flexible, supported financial stability, no losses were recorded, the problem of adverse selection was avoided and exit was successful. Finally, the swap lines have become a permanent tool for solving temporary shortages of foreign currency liquidity in national banking systems. (FX swap), ktorý bol výrazne poškodený krízou likvidity a následne dlhovou krízou v eurozóne. Spolu so zavedením Termínovanej aukčnej facility (ďalej "TAF") a uvoľnení tradičných operácií FED na voľnom trhu, čo malo zlepšiť podmienky na U.S. peňaž-nom trhu, vstúpil od decembra 2007 do bilaterálnych swapových liniek s Európskou centrálnou bankou (ďalej "ECB") a Švajčiarskou centrálnou bankou (ďalej "SNB"). Celkovo až 14 centrálnych bánk (vrátane rozvíjajúcich ekonomík) malo počas krízy likvidity prístup k swapovým linkám FED. Najväčšiu sumu čerpala ECB, ktorá reagovala na výrazný nedostatok dolárovej likvidity v eurozóne. Po vypuknutí dlhovej krízy v eurozóne, ktorá mala nepriaznivý dopad na trh menových swapov kvôli nárastu rizika protistrany, FED od mája 2010 obnovil swapové linky s ECB, SNB, Centrálnou bankou Anglicka (ďalej "BoE"), Japonska (ďalej "BoJ"), Kanady (ďalej "BoC"). Tie využila hlavne ECB, v menšom rozsahu BoJ.Kvôli významu dolára ako medzinárodnej zúčtovacej jednotky a rezervnej meny, FED začal plniť úlohu medzinárodného veriteľa poslednej inštancie (international lender of the last resort). FED správne pochopil, že má z praktického hľadiska len obmedzené možnosti priameho poskytovania dolárovej likvidity mimo U.S. Swapové linky FED boli vytvorené za účelom navýšiť kapacitu dolárových rezerv zahraničných centrálnych bánk, aby mohli poskytovať dolárovú likviditu vo svojich jurisdikciách.