How long do we live?

Abstract

Period life expectancy is calculated from age-specific death rates using life table methods that are among the oldest and most fundamental tools of demography. These methods are rarely questioned, much less criticized. Yet changing age patterns of adult mortality in contemporary countries with high life expectancy provide a basis for questioning the conventional use of age-specific death rates and life tables. This paper argues that when the mean age at death is rising, period life expectancy at birth as conventionally calculated overestimates life expectancy. Estimates of this upward bias, ranging from 1.6 years for the United States and Sweden to 3.3 years for Japan for 1980-95, are presented. A similar bias in the opposite direction occurs when mean age at death is falling. These biases can also distort trends in life expectancy as conventionally calculated and may affect projections of future trends in period life expectancy.

Nové prístupy k hodnoteniu procesu populačného starnutia a ich aplikácia v prípade Slovenska a Európy

“…Populačné starnutie však nie je len výsledkom poklesu plodnosti, ale aj predlžovania života. Potvrdzujú to nielen výskumy z demograficky najvyspelejších populácií sveta, ale aj z viacerých rozvojových krajín (Oeppen a Vaupel 2002a Bongaarts 2006. Preto vhodnejším ako fixné stanovenie vekovej hranice je premýšľať o veku prospektívne v kontexte zostávajúcich rokov alebo v pomere k predlžujúcej sa dĺžke života (Sanderson a Scherbov 2005).…”

“…Vstupnými údajmi pre výpočet jednotlivých konvenčných na retrospektívnom veku založených indikátorov populačného starnutia a prospektívnych ukazovateľov boli dlhé časové rady počtu obyvateľov Slovenska podľa jednotiek veku a podrobné úmrtnostné tabuľky pre obdobie rokov 1950 -2016. Predikovaný vývoj sledovaných indikátorov po roku 2016 sa opiera o výsledky kmeňovej prognózy obyvateľstva Slovenska do roku 2060 (Bleha et al 2013 (2004), Bongaarts (2006) a ďalší, po druhej svetovej vojne sme vo vyspelých krajinách svedkami kontinuálneho zlepšovania úmrtnostných pomerov a tým aj predlžovania života. V populáciách s nízkou úmrtnosťou sa priemerné ročné predĺženie života pohybuje od 60. rokov 20. storočia na úrovni 0,20 (Sanderson a Scherbov 2004) až 0,25 roka (Oeppen a Vaupel 2002).…”

“…Vzhľadom na nízku intenzitu dojčenskej a detskej úmrtnosti, ako aj značné vyčerpanie potenciálu v mladom a strednom produktívnom veku, zostáva pre budúci vývoj rozhodujúcim práve smerovanie úmrtnostných pomerov v staršom produktívnom a najmä poproduktívnom veku. Hoci medzi vedcami neexistuje jednoznačný konsenzus v otázke dynamiky a celkovej úrovne tohto vývoja, nie je vo všeobecnosti takmer žiadny dôvod na očakávanie výraznejšieho spomaľovania pozitívneho vývoja úmrtnostných pomerov (Bongaarts 2006). Pravidelné prírastky stredných dĺžok života vo vyšších vekových kategóriách sa vo viacerých krajinách sveta stávajú normou (Sanderson a Scherbov 2008).…”

The importance of mortality tempo-adjustment: theoretical and empirical considerations

“…Vaupel, 2002Vaupel, , 2005Feeney, 2003Feeney, , 2005Guillot, 2003bGuillot, , 2005Goldstein, 2005;Rodriguez, 2005;Wachter, 2005;Wilmoth, 2005). A very interesting aspect -although not explicitly mentioned -of the initial mortality tempo paper of Bongaarts and Feeney (2002) is that the variance in life expectancy between the US, Sweden, Japan, and France decreases from 3.4 years according to conventional life expectancy to only 1.7 years according to tempo-adjusted life expectancy.…”

Mortality in Varying Environment

“…Example 3. Gompertz shift model As stated in Bongaarts and Feeney (2002), the mortality rate in contemporary populations with high level of life expectancy tends to improve over time by a similar factor at all adult ages which results in our notation in the following Gompertz shift model (similar to equations (21) and (22)):…”