Téma efektov priamych zahraničných investícií (PZI) je diskutovaná na mnohých úrovniach. V základe sa hovorí o pozitívnych a negatívnych účinkoch, ktoré sa môžu prejavovať priamo či nepriamo. Tak ako uvádza Mišun a Tomšík (2002) k hlavným priamym pozitívnym účinkom býva radený dopad PZI na hospodársky rast krajiny, dostupnosť moderných technológií, manažérske know how či lepší prístup k finančným zdrojom. Ak vezmeme v úvahu PZI realizované na zelenej lúke, tak práve tie vytvárajú nové pracovné príležitosti. V rámci tranzitívnych ekonomík významnú úlohu hrajú i fiškálne príjmy z PZI realizovaných formou privatizácie. Mišún a Tomšík (2002) tiež upozorňujú na priame negatívne efekty PZI. Ide najmä o tlak na zhodnocovanie kurzu domácej meny, vynútený rast peňažnej zásoby a s ním spojené inflačné tlaky, rast deficitu zahraničného obchodu v súvislosti s rastom dovozu nových technológií a zvyšovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie v dôsledku repatriácie zisku nadnárodnými spoločnosťami. Pokiaľ ide o nepriame účinky PZI tiež Mišún a Tomšík (2002) upozorňujú na nepriamy pozitívny vplyv zahraničných investorov na domáce podniky, kedy dochádza k prelievaniu pozitívnych efektov zo zahraničných spoločností na domáce firmy, ktoré tým, že sa stávajú obchodnými partnermi zahraničných firiem, zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na trhu. Opačným a teda negatívnym nepriamym účinkom PZI na domáce podniky je vznik duálnej ekonomiky, kedy dochádza k situácií, že na jednej strane fungujú v domácej ekonomike zahraničné firmy, ktoré prosperujú a na druhej strane domáce podniky, ktoré hospodária neefektívne a sú z trhu vytláčané silnejšími zahraničnými spoločnosťami. Na tento fakt upozorňuje vo svojej štúdií napríklad aj Benáček (2000) kde uvádza, že už od roku 1993 sa dá pozorovať ako sa česká ekonomika stáva duálnou ekonomikou. Na jednej strane sú prosperujúce a rastúce podniky napojené na zahraničný kapitál a vlastníkov, na druhej strane figurujú podkapitalizované bývalé štátne podniky.