The discussion of infl uence of fi scal consolidation on economic growth is quite interesting and important topic. Consequently, the main aim of the article is to determine diff erences within the infl uence of fi scal defi cit on the economic growth, which is caused by changes in certain groups of government expenditures and revenues. We focus on two diff erent economic growth indicators. The fi rst is growth rate of real GDP and the second is growth rate of potential output. The panel regression method is used which data covers 13 old EU member states in 1996 to 2013. We employ the omitted fi scal variable approach. There is a hint that every defi cit to revenue substitution has no signifi cant growth eff ect. The results of expenditures imply, that government should reduce defi cit created by debt service. The measure has relatively stronger eff ect on supply side. Potential output growth can also be supported by the defi cit decrease of social expenditures. Lowering government consumption is detrimental to GDP, but it is not to potential output. There are some diff erences between results of two types of growth. Hence government should decide, if consolidation eff ect is considered against GDP or potential output at fi rst.Keywords: fi scal defi cit, economic growth, consolidation, government revenues, government expenditures JEL Classifi cation: O40, H62, H50, H20
ÚvodFinančná kríza vo viacerých smeroch zmenila vnímanie hospodárskej politiky. Blanchard et al. (2010) poukazujú na problémy spojené s monetárnou politikou, ktorá pri cielení infl ácie drží dlhodobo nízke úrokové miery. V prípade výraznej recesie stráca centrálna banka možnosť ovplyvniť úroveň infl ácie štandardnými monetárnymi nástrojmi. Potom je odkázaná na pôsobenie fi škálnej politiky. Tá podobne narazila na svoje limity. V čase poslednej recesie nemali niektoré vlády dostatočný priestor na adekvátne stimuly. Rad ekonómov viní z terajších problémov roztopašnosť fi škálnych autorít v dobrých časoch. Crafts (2013) tvrdí, že hospodárska autorita môže podporiť rast pomocou 3 politík. Konkrétne sa jedná o fi škálnu expanziu, monetárne uvoľnenie, alebo politiku strany ponuky. Súčasný stav núti krajiny znižovať verejný dlh. Preto je dôležité hľadať také opatrenia, ktoré by neznižovali rastové možnosti problémových ekonomík, čím by sa zmiernila dominancia ostatných politík v infl ačnom znižovaní reálneho dlhu.Cieľom tohto príspevku je určiť rozdiely v dopade fi škálneho defi citu na ekonomický rast, ktorý vzniká zmenami vybratých skupín vládnych výdavkov a príjmov. Na základe získaných výsledkov bude ambíciou článku, upozorniť na možné rast obmedzujúce účinky znižovania defi citu a obohatiť diskusiu dopadov konsolidácie na ekonomický rast. Na druhú stranu, bude prínosné určiť rozpočtové kategórie, ktorých zmeny znižujú úroveň defi citu k HDP, a súčasne môžu spôsobovať konečný rastový efekt z poklesu deficitu. Analýza nadväzuje na skoršiu prácu autora (Murín, 2014) a rozširuje ju vo viacerých aspektoch. Empirická verifi kácia vychádza z panelovej regr...