ObjectiveThis study aimed to compare the plasma levels of lipoprotein-associated phospholipase A2 (Lp-PLA2), hemopexin (Hpx), and interleukin-4 (IL-4) in patients with carotid artery atherosclerosis based on neurological symptoms and plaque histopathology and to find association between plaque stability and neurological symptoms. This single-center study included patients treated surgically for significant stenosis of the internal carotid artery. Serum levels of biomarkers were determined, and a histopathological analysis of the carotid plaques was performed. Within 70 patients, 40 asymptomatic and 30 symptomatic; 38 patients (54.3%) were diagnosed with unstable carotid plaque and 32 patients (45.7%) had a stable carotid plaque. Significantly higher incidence of unstable carotid plaque was detected in symptomatic patients (p <0.001). Compared to asymptomatic patients, higher expression of Lp-PLA2 (285.30 ± 2.05 μg/l), Hpx (0.38 ± 0.01 ng/l), and IL-4 (65.77 ± 3.78 ng/l) in plasma were detected in symptomatic patients. Subsequently, higher expression of Lp-PLA2 (297.34 ± 2.3 μg/l), Hpx (0.41 ± 0.02 ng/l), and IL-4 (64.74 ± 4.47 ng/l) in plasma was observed in patients with unstable plaques (n=38). Statistically significant (p <0.001) differences in expression of Lp-PLA2, Hpx, and IL-4 between patients with unstable and stable plaques were detected. Moreover, only the differences between symptomatic and asymptomatic patients in the expression of Lp-PLA2 and IL-4 in plasma were statistically significant (p <0.001). This study showed that Lp-PLA2, IL-4, and Hpx levels are significantly increased in patients with an unstable carotid plaque.

Úvod: Popisujeme prípad úspešnej náhrady protézy descendentnej aorty a implantovaného hrudného stentgraftu humánnym aortálnym allograftom. Kazuistika: Jednalo sa o 47 ročného muža, ktorý bol v šestnástich rokoch operovaný pre koarktáciu aorty. Mal vykonaný dakronový bypass z descendentnej aorty nad koarktáciou na infrarenálnu aortu. Po tridsiatich rokoch sa u neho vytvorila pseudoaneuryzma v proximálnej anastomóze, ktorá bola prvotne riešená implantáciou hrudného stentgraftu. Avšak osem mesiacov po implantácii hrudného stentgraftu dochádza k rozvoju infekcie. Vykonali sme explantáciu hrudného stentgraftu a pôvodnej dakronovej protézy. Infi kovanú descendentnú aortu sme nahradili in situ čerstvým aortálnym allograftom. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií a pacient je aktuálne bez známok sepsy, viscerálnej ischémie alebo klaudikácií. Záver: Metódou voľby liečby infi kovaného stentgraftu je jeho odstránenie. Problémom ostáva náhrada infi kovanej aorty po explantácii stentgraftu. Extraanatomický bypass "aorta ventrale" už v súčasnosti nie je metódou voľby. Náhrada infi kovanej oblasti aortálnym allograftom zostáva jednou z najviac používaných možností. Medzi komplikácie tohto postupu môže byť aneuryzmatická dilatácia náhrady, jej stenóza alebo uzáver. Tieto komplikácie sa vyskytujú do 20 % prípadov. Ďalšou z moderných možností liečby je in situ náhrada xenoperikardiálnym graftom. Operačná mortalita týchto operácii je vysoká, do 30 %. No aj napriek vysokej mortalite týchto operácií je chirurgická liečba nutná, lebo takmer všetci neliečení pacienti umierajú.