The authors of the paper focus on the intercultural dimension in the translation of advertising texts, attempting to compare and illustrate the influence of cultural elements upon advertising text-creation in American, German and Slovak cultural spaces. Reflecting the social, psychological and cultural aspects of translation transfer, they survey the tension between the domestic and the foreign and consequent choices in translation strategy. They present tendencies observed across a span of almost two decades in the translation of advertising texts into Slovak and provide possible explanations for their development.

Abstract:The aim of this study is to examine the relationship between the variables need for structure and reading comprehension skill in a foreign language. Specifically it aims to identify differences in the scores of examined variables in the following categories: foreign language (EN, DE) and faculty (pf, ff, fpv, combi). For this reason, research was carried out in which 221 university students at CPU in Nitra participated. The PNS scale (Thomson et al., 2001) and tests of foreign language competence were used. The results showed that desire for structure correlates with reading comprehension skill negatively in the case of students of the Faculty of Arts. Need for structure correlates with study years of foreign language negatively in the case of students of the Faculty of Education. Statistically significant differences were proven in personal need for structure and response to lack of structure between the students of the Faculty of Arts and Natural Sciences.

The intention of the paper is a multi-aspectual analysis of evaluation of teachers´ competence profile. The main formal indicators (who evaluates, what and how often is evaluated) are summarized on the basis of questionnaires. The interpretation of the positives and the negatives of teachers´ evaluation from the point of view of teachers and their headmasters is presented. The four evaluation perspectives are discussed within the analysis of evaluation of teachers´ competences: (1) obligatory, direct; (2) institutional, indirect; (3) optional; (4) individual, self-reflexive. Key wordsEvaluation, teachers, competences, questionnaire AnotáciaIntenciou príspevku je viacaspektová analýza hodnotenia kompetenčného profilu učiteľov. Na základe dotazníkového prieskumu sú zosumarizované základné formálne ukazovatele (kto hodnotí, čo hodnotí a ako často hodnotí ) a je prezentovaný pokus o interpretáciu pozitív a negatív hodnotenia učiteľov z pohľadu samotných učiteľov a ich nadriadených. V rámci analýzy hodnotenia kompetencií učiteľov sú predložené štyri hodnotiace perspektívy: (1) obligatórna, priama; (2) inštitucionálna, nepriama; (3) fakultatívna; (4) individuálna, sebareflexívna. Kľúčové slováHodnotenie, učitelia, kompetencie, dotazník ÚvodProblematika špecifikácie hodnotiacich kritérií učiteľov nie je v odbornej pedagogickej literatúre novum. Potreba objektívneho, holistického pohľadu na kompetenčný profil pedagóga v kľúčových pôsobnostiach vo všetkých základných oblastiach (edukatívny vplyv na žiaka, efektívnosť vyučovacieho procesu, vlastný profesijný rozvoj) je stále aktuálna. Doteraz však neexistuje taký systém hodnotenia, ktorý by zohľadňoval všetky faktory, ovplyvňujúce prácu učiteľa a súčasne zaručil čo najväčšiu mieru objektivity. Práve tento fakt bol iniciačným momentom pre návrh projektu s názvom Hodnotenie kompetencií učiteľa, ktorý bol v júli 2015 schválený Agentúrou pre vedu a výskum MŠVVaŠ SR (APVV-14-0446). V úvodnej fáze riešenia projektu sme uskutočnili rozsiahly dotazníkový prieskum, zameraný na rôzne aspekty hodnotenia učiteľov, adresovaný učiteľom 1. a 2. stupňa základných škôl a všetkých typov stredných škôl (podľa ISCED 1, 2, 3 a 3C). Distribúciu dotazníka sme realizovali v dvoch rovinách: oslovili sme hodnotiteľov (riaditeľov škôl) a identické

The paper discusses the aspects of creativity found to be essential for a foreign language teacher. The elements of professionally anchored creativity, having been juxtaposed with the segments of a language lesson, are meant to serve as a form of illustration that the final effect of any foreign language course depends on a creativitybased organization. Thus, an attempt to contrast and subsequently analyze scriptlabeled teacher approaches to foreign language education is made, and different creativity-inducing forms of foreign language lesson organization are presented in the paper.

Creativity from the cognitive point of view in teaching foreign languages is analyzed in the paper. Cognitive theories of creativity are presented by means of cognitive styles theories, namely, the variable of ambiguity tolerance, by mental stimulation theory and creative transdisciplinary thinking. Dynamics of ambiguity tolerance by the help of a creativity program in teaching foreign languages is discussed. It introduces a method of active social learning, autonomous learning, specific methods of creativity and learning foreign languages. The scale of the Ability to Achieve Cognitive Structure (AACS) was applied in the sample of 102 students at Constantine the Philosopher University in Nitra. Key words ambiguity tolerance, creativity program, teaching foreign languages AnotáciaPríspevok sa zaoberá analýzou kreativity z kognitívneho aspektu vo vyučovaní cudzieho jazyka. Kognitívne teórie kreativity sú prezentované prostredníctvom teórie kognitívnych štýlov, konkrétne premennou tolerancia nejednoznačnosti, teórie mentálnej stimulácie a kreatívneho transdisciplinárneho myslenia. Dynamika tolerancie nejednoznačnosti je zisťovaná pomocou programu tvorivosti v cudzom jazyku, ktorý predstavuje metódu aktívneho sociálneho učenia, autonómneho učenia, špecifické metódy kreativity a učenia sa cudzieho jazyka. Vo výskumnej vzorke 102 študentov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bola použitá Škála schopnosti vytvorenia kognitívnej štruktúry (AACS). Kľúčové slová program tvorivosti, tolerancia nejednoznačnosti, výučba cudzieho jazyka ÚvodKreativita vo vyučovaní cudzieho jazyka predstavuje základný rámec pedagogického pôsobenia, pretože učenie sa cudzieho jazyka implikuje zložitosť, širokospektrálnosť procesov jednotlivca a najmä hlbokú individualitu.Tak ako nenájdeme dvoch identických jednotlivcov, nenájdeme ani dva rovnaké spôsoby cudzojazyčného prejavu. Jazyk kreativne a hravo. (D. Muglova a kol., eds.), FF UKF Nitra, M. Vaska Presov, 113 p.