The authors of the paper focus on the intercultural dimension in the translation of advertising texts, attempting to compare and illustrate the influence of cultural elements upon advertising text-creation in American, German and Slovak cultural spaces. Reflecting the social, psychological and cultural aspects of translation transfer, they survey the tension between the domestic and the foreign and consequent choices in translation strategy. They present tendencies observed across a span of almost two decades in the translation of advertising texts into Slovak and provide possible explanations for their development.

The main focus of the study lies on the challenges in translation and interpreting university training in the changed environment of the COVID-19 pandemic. It reflects the significant changes in training and learning in Slovakia after shifting from campus-based training to remote training, investigating the key factors influencing the learning process of students from their perspective. Based on the results of a focus group discussion with students, their qualitative analysis and quantitative verification via an online survey at all Slovak universities that provide translation and interpreting study programme, three types of factor were identified. The first category – procedural factors – relates to the training process itself; technical factors relate to technical aspects and limitations influencing the education of students; and psychosocial factors reflect intra- and interpersonal aspects affecting students in either a positive or negative way. Investigation of these factors provides useful findings on the learning experience of students during the current crisis. Key words: university training, translation and interpreting, COVID-19, learning experience, remote training, students’ perspective

Abstrakt V príspevku sa zaoberáme problematikou prekladu a titulkovania audiovizuálnych diel a možnosti ich využitia ako prostriedku pri vyučovaní cudzích jazykov a interkultúrnej komunikácie. Hoci sa táto problematika čoraz častejšie vyskytuje v niekoľkých domácich a zahraničných publikáciách, nazdávame sa, že je potrebné uchopiť ju komplexnejšie -a to nielen z hľadiska jej atraktívnosti, ale práve prostredníctvom predstavenia osobitostí prekladu audiovizuálnych textov ako špecifického typu textov, základných atribútov titulkovania, spôsobov komunikácie audiovizuálneho diela, kľúčových kompetencií a až následne ich využitia vo vzdelávaní v oblasti cudzích jazykov a interkultúrnej komunikácie. V príspevku sa sústredíme konkrétne na preklad a titulkovanie dokumentárnych filmov s kultúrne špecifickou výpovednou hodnotou a postupy, akými ich možno využiť ako doplňujúcu, interaktívnu a zážitkovú metódu vo vyučovaní. Kľúčové slová text, interkultúrna komunikácia, preklad, výučba cudzích jazykov, kompetencie ÚvodOblasť audiovizuálneho prekladu, ktorá ešte donedávna stála v domácom myslení o jazykovej, kultúrnej a prekladovej komunikácii na okraji záujmu, dnes možno z hľadiska slovenskej translatológie považovať za značne rozpracovanú. Teoretici prekladu sa venujú nielen spracovaniu základných otázok tohto osobitého typu prekladu, ale i konkrétnym problémom prekladateľskej praxe, kritiky či didaktiky audiovizuálneho prekladu. Interdisciplinárny charakter tejto disciplíny však umožňuje jej presah do iných odvetví a ponúka úvahy o jej ďalšom využití, a to najmä v oblastiach, ktoré sa venujú vzdelávaniu v jazykovej, mediálnej či interkultúrnej komunikácii.V našom príspevku sa sústredíme na možnosti využitia prekladu a titulkovania audiovizuálnych diel ako doplňujúcej metódy v jazykovom vzdelávaní, so zreteľom na rešpektovanie základných atribútov interkultúrnej komunikácie. Audiovizuálne dielo pritom chápeme ako priestor ale aj médium komunikácie, ktoré v sebe uchováva hodnoty a významy istého kultúrno-spoločenského prostredia. Tie jeho recipient dešifruje na základe jazykových, ale aj kultúrnych znalostí a dielo dokáže interpretovať. Ak sa k tejto fáze komunikácie pridruží sekundárna, prekladová fáza, nasleduje v procese prekladu snaha o prenesenie daných špecifík nielen do iného jazykového, ale i kultúrneho kontextu. Prekladateľ musí v tomto procese -analogicky ako i pri preklade iných typov textov -preukázať schopnosť identifikovať jednotlivé špecifiká v pôvodnom texte a hľadať správne postupy ako ich pri transfere do cieľového jazyka preniesť tak, aby zachoval výpovednú hodnotu textu v čo najväčšej možnej miere. Osobitosťou takéhoto procesu pri preklade audiovizuálneho diela je vrstvenie daných významov, a to nielen na rovine slova, ale i obrazu a zvuku, ktoré sú bezvýhradne prepojené. Úlohou potenciálneho prekladateľa sa preto stáva práca so všetkými významami na všetkých rovinách diela vo východiskovom jazyku

No abstract

Addressing the community of the Deaf as a specific cultural group with its own linguistic, social and cultural background, the authors of the article focus on the peculiarities of humorous cartoons and comic strips for/about Deaf recipients. Previous research in the domestic context indicates that the core of the humour in the analysed material stems very often from various communicational misunderstandings, ambiguities and even condemnation emerging from an inability to hear or the fact that a communication tool other than spoken language is being used. The article ponders upon the translatability and transferability of humour in the cartoons and comic strips aimed at a Deaf audience, researching the extent of the cultural determinacy of Deaf humour. This is observed from two aspects -cultural affiliation to the Deaf culture as well as membership of and influence by the culture (and humour traditions) of the hearing society. The authors present the results of ongoing reception research conducted with a sample audience.