Proces hojenia nie je ovplyvnený iba samotným ošetrovaním rany, ale sú prítomné ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú hojenie rán. Cieľ: Zhodnotenie procesu hojenia chronických rán pomocou hydrogélu Microdacyn a vplyvu ďalších faktorov. Metódy: Výskumnú vzorku tvorilo celkovo 124 pacientov z agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (57 %) a z kliniky chirurgie a cievnej chirurgie (43 %) FN v Nitre. Metódou zberu dát bola metóda pozorovania resp. posúdenie rany a procesu hojenia rany použitím pozorovacieho hárka Bates-Jensen podľa odporúčania autoriek Pokorná, Mrázová (2012). Pre hodnotenie rozdielov stavu rany v troch časových bodoch bol použitý Studentov t-test pre závislé výbery. Pre skúmanie faktorov ovplyvňujúcich efektivitu liečby bola použitá metóda viacnásobnej lineárnej regresie. Výsledky: Kvantitatívne hodnotenie procesu hojenie rán prebiehalo v 3 hlavných etapách. Medzi jednotlivými etapami hojenia rán boli zistené štatisticky významné rozdiely a najväčší posun v celkovom skóre bol zaznamenaný medzi prvou a druhou etapou merania. Vo všetkých etapách boli zaznamenané štatisticky významné rozdiely vo všetkých 13 kategóriách (vlastnostiach) rany. Zhojenie rany pomocou Microdacynu sa dosiahlo v priemere za 28 dní (Min=8; Max=58). Najhoršie hojenie rán bolo vyhodnotené pri vredoch predkolenia. V prvej etape hojenia rán vstupoval do procesu hojenia rán negatívne faktor CRP. V druhej a tretej etape na stav rany vplývali zo systémových faktorov najmä bielkoviny, albumín a tiež CRP, horšie výsledky boli zaznamenané viac u žien. Zároveň negatívne ovplyvňoval stav rany aj diabetes mellitus. Na celkové zlepšenie stavu chronickej rany vplývala najmä hodnota bielkovín a albumínu, BMI a CRP. Implikácie: Na základe kvantitatívnych analýz môžeme konštatovať, že hojenie rany je najviac ovplyvnené samotným lokálnym ošetrením. V jednotlivých etapách vstupujú do procesu hojenia rany aj ďalšie faktory, najmä stav bielkovín.

Cieľom výskumu bolo zistiť stanovisko žiakov k zdravotno-výchovným aktivitám v oblasti zdravia, manželstva, rodičovstva a sexuálnej výchovy. Zistiť postoj žiakov a pedagógov základnej školy na úlohu sestry v školskom prostredí, jej kompetencie, spoluprácu s inými odborníkmi. Neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie bol predložený 284 respondentom. Do prvej výskumnej vzorky bolo zaradených 219 žiakov vo veku 10-14 rokov, do druhej 65 pedagógov základnej školy. Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi odpoveďami sa použil dvojvýberový t-test a Chí-kvadrát test nezávislostí. Sociálne siete a priatelia boli pre žiakov výraznými zdrojmi získavania informácií a školskú sestru pokladali za nezávislého, vhodného odborníka pre realizáciu zdravotnej výchovy. Žiaci aj pedagógovia mali pozitívny postoj k implementácii pracovnej pozície školskej sestry, ale pozorované rozdiely neboli štatisticky významné (hladina významnosti =0,05,  2 =2,58, p=0,108,). Pedagógovia spoluprácu so školskou sestrou považovali za významnú a to najmä v prevencii úrazov, aplikácii liekov chronicky chorým deťom, aktivitám zameraným na emocionálnu podporu zdravia žiakov a sexuálnu výchovu však považovali za málo významnú. Dievčatá ako najvýraznejšiu úlohu školskej sestry označili edukáciu a poradenstvo v zdravom stravovaní (M=2,8) a chlapci najviac sexuálnu výchovu (M=2,5) a prevenciu závislostí. Štúdia podporila význam pozície školskej sestry v prostredí školy, pre žiakov v staršom školskom veku aj v oblasti sexuálnej výchovy. Pedagógovia zastali význam jej pozíciu v edukačných aktivitách zameraných na v oblasti všeobecnej zdravotno-výchovnej prevencie. Kľúčové slová: Sestra. Základná škola. Ošetrovateľstvo. Zdravotná výchova. Sexuálna výchova. ÚVOD Reprodukčné zdravie treba považovať za bohatstvo každého národa a každý štát má preto povinnosť ho chrániť. Je ohrozované v rôznych fázach života rôznymi faktormi, sexuálnym zneužívaním v najmladšom veku, pohlavne prenosnými infekciami, neželanými tehotenstvami, rizikom nebezpečných, ilegálnych potratov, nútenou prostitúciou, materskou úmrtnosťou, onkologickými ochoreniami pohlavných orgánov a špecifickými problémami pohlavných orgánov v séniu (Kliment, 2013). Podľa Lukšíka a Bianchi (1996) je na Slovensku sexuálne správanie detí rizikovejšie a úroveň vzdelávania v oblasti sexuality výrazne nižšia ako vo vyspelých krajinách. Popper, Bianchi, Lukšík, Supeková, Ingham (2005) poukazujú na nižšiu (až žiadnu) mieru komunikácie o sexualite v rodinách. Absenciu poznatkov mladí ľudia nahrádzajú komunikáciou medzi vrstovníkmi. Sexuálne aktívni mladí ľudia na Slovensku v menšej miere zvažujú riziká a rozprávajú o rizikách tehotenstva. Takisto menej používajú kondóm a antikoncepciu. Helfferich, Heidtke (2006) uvádzajú, že v každom období života dieťaťa sa objavujú špecifické problémy. Stredný a starší školský vek zahrňuje obdobie prudkých telesných aj psychických zmien zapríčinených pohlavným dozrievaním-pubertou. Ide o obdobie od 10-12. roku do 15-17. roku, v ktorom sa dovŕši telesné dospievanie. Intenzita, z...