Fibrilácia predsiení (AF) je najčastejšou komplikáciou po operácii srdca. Len niekoľko štúdií popisuje incidenciu a rizikové faktory pooperačnej fi brilácie predsiení (POAF) po izolovanej operácii aortálnej chlopne (AVR). Dôležité je aj to, že miesto zavedenia ventu počas AVR môže vytvoriť lokality s pomalým vedením vzruchu, čo predstavuje substrát pre vznik re-entry. Cieľom štúdie je porovnať vplyv techniky zavedenia ventu cez truncus pulmonalis (PA) a pulmonálnu žilu (PV) počas AVR na incidenciu POAF. Do retrospektívnej štúdie boli zaradení pacienti (n = 497) podstupujúci izolovanú AVR, okrem pacientov s predoperačnou permanentnou AF alebo implantovaným kardiostimulátorom. Použitie techniky ventovania srdca cez PV v porovnaní s ventom cez PA je spojené so signifi kantnou prolongáciou času mimotelového obehu o 10,6 minúty (p < 0,0001, 95 % CI 7,76-13,35), času svorky aorty o 7,7 minúty (p < 0,0001, 95% CI 5,34-10,16), predĺžením pobytu pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti o jeden deň (p = 0,0025, 95% CI 0,34-1,56) a času hospitalizácie o 1,4 dňa (p = 0,003, 95% CI 0,34-2,23). Skupina pacientov s ventom zavedeným cez PV vykazovala v porovnaní s pacientmi s ventom cez PA 32%-ný relatívny nárast incidencie POAF (34 %-PA, 45 %-PV, p = 0,03). Univariačná logistická regresná analýza identifi kovala implantáciu ventu cez PV ako rizikový faktor vzniku POAF (p = 0,04, OR 1,50, 95% CI 1,02-2,22).