Статья подготовлена в рамках проектов KEGA Vysokoškolská učebnica Ruské lingvoreálie (регистрационный номер 072UK-4/2015/) и VEGA Jazyk a konflikt. Vytváranie obrazu nepriateľa v súčasnom verejnom diskurze (регистрационный номер 1/0539/17). Представлен анализ функциональной нагрузки русских прецедентных имен в словацком медиадискурсе. В фокусе внимания коннотативные значения исследуемых единиц, которые демонстрируют способ восприятия российской истории и культуры представителями словацкого лингвокультурного сообщества. Выявлена сравнительно высокая частотность имен в русской литературе и истории и сравнительно низкая-из области науки, спорта, культуры. Семантическая реинтерпретация проявляется в исторических и литературных прецедентных именах XX в., что обусловлено экстралингвистическими факторами. Ключевые слова: прецедентные имена; лингвокультурное сообщество; русская литература; русская культура; российская история.

In the article, we focused on the aspect of humour in the contemporary Slovak media discourse through the prism of the humorous potential of intertextuality. In order to grasp manifestations of intertextuality and understand how the intertextual joke functions, we turned to the concept of verbal and non-verbal precedent phenomenon (as the intertextual code of the linguo-cultural society) established in the modern Russian scholarship. Through the covers of the popular Slovak weekly .tyždeň from 2014-2019 (in total 271 issues of which 90 have an intertextual nature, and 62 of  90 "intertextual covers" can be characterized as "intertextual jokes"), we analyze what types of precedent phenomena are most commonly used in the recent Slovak creolized text and what methods of working with intertext are applied in order to achieve the intertextual joke. We have come to the conclusion that "the effect of defeated expectation" and the creation of the inconsistency of the connotative meaning of the precedent phenomenon and the situation (context) in which it is used, are the most frequent methods of achieving the intertextual joke. It was interesting to discover that for the deciphering of intellectual "intertextual riddles" with a humorous effect, Slovak authors predominantly provide the Slovak reader with precedent phenomena connected not with the Slovak, but with the European or worldwide cultural space, or that the visual precedent phenomena are more dominant over the verbal precedent phenomena in conveying the intertextual jokes in the creolized texts.

This paper focuses on the case analysis of the memorial to the victims of state terror – the Wall of Grief (Stena skorbi) – which was unveiled on the eve of the 100th anniversary of the November 7, 1917, coup d’état. Using this example, we have attempted to elaborate a structure for a more complex analysis of the memory of past regimes’ manifestation and to create a methodological base for their comparison. We have based our research on the discourse theory by the so-called Essex School, the social semiotics by Kress, and the procedures of the critical discourse analysis. The procedure that we have considered relevant consists of the following: (a) description of the social context in which the memorial was manifested as a piece of evidence; (b) semiotic analysis of the memorial artifact; (c) analysis of verbal practices, as well as written and spoken texts that “explained” the memorial; and (d) analysis of nonverbal practices, namely, rituals. On the basis of our case study, we have come to the conclusion that when carrying out a semiotic analysis and the analysis of verbal and nonverbal practices in the case of the Russian public discourse, it is especially relevant to pay attention not only to widening vs. narrowing of the chronological framework, generalization vs. concretization, and specification of the traumatic experience but also to the question of framing of the memorial. In regard to the semiotic analysis, the extent of indexicality is considered to be very important in the sense of the bodily connection with an element of the commemorated event that bestows “truthfulness” and authenticity on the memorial. We assume that particularly present-day Russia, where explicit attempts to reinterpret the history of the authoritarian communist state and attempts to instrumentalize the totalitarian period according to the vector of the current political direction may be seen, is a relevant object of this kind of research.

No abstract

AnotáciaV príspevku analyzujeme inovačné východiska teórie Kodanskej školy ako impulzu a možnosti reinterpretácií pojmu bezpečnosť z pozície politickej lingvistiky a diskurznej analýzy, umožňujúcej konceptualizovať bezpečnosť ako diskurznú prax konštituujúcu politické spoločenstvo. Vychádzame pritom z názoru predstaviteľov Kodanskej školy, že akt sekuritizácie ako rečový akt vytvára nové zmysly a je schopný naštartovať určitú sociálnu dynamiku. Podobne zamerané výskumy by dokázali nielen vysvetliť, ako sa prostredníctvom rečového aktu vytvára pocit ohrozenia u referenčných objektov, ale by bezpochyby urýchlili aj proces etablovania politickej lingvistiky na Slovensku, a zdôraznili váhu lingvistickej zložky v takto orientovanom výskume. V našom výskume pristupujeme k politickej lingvistike ako hraničnej disciplíne, využívajúcej v rámci interdisciplinárneho prístupu metódy politologickej a lingvistickej analýzy, ktorá má možnosť ísť do hĺbky jazykových aspektov procesov sekuritizácie a zodpovedať na otázku, ako sa proces sekuritizácie jazykovo uskutočňu-je. Kľúčové slová: diskurzná analýza, teória sekuritizácie, kodanská škola, politická lingvistika ÚvodAktuálnou tendenciou vedeckého badania na rozhraní lingvistiky a politológie sa na začiatku 21. storočia stalo využitie teórie diskurznej analýzy pre rekonceptualizáciu pojmu bezpečnosť. Okrem množstva objektívnych faktorov, ktoré ovplyvnili nastolenie daného vektora vo vedeckom výskume, nezanedbateľnú úlohu zohral aj nárast nespokojnosti spoločenskovedných a humanitných bádateľov s epistemologickými a metateoretickými následkami hegemónie vojenskej a (širšie) štátocentrickej paradigmy daného pojmu. Žiadanými sa stali lingvistické, diskurzné teórie, ktoré umožňujú analyzovať danú problematiku v širšom sociálnom kontexte, zohľadňujú interakciu medzi doménou jazyka a doménou spoločnosti, medzi slovom a konaním (Dulebova, 2016: 50). Lingvistickou optikou sa každý sociálny čin vníma zároveň aj ako jazykový akt, keďže individuálne aj kolektívne subjekty musia byť "ozvučené" a objektívna realita musí byť "prerozprávaná", aby sa reprodukovala alebo transformovala. Takto sa jazyk stáva "dôležitým z hľadiska ontológie" (Hansen, 2006: 16), a zo spôsobu opisu reality sa na jazyk začína oprávnené nazerať ako na spôsob vytvárania, konštruovania a objektivizácia reality, teda ako na diskurz (Guzi, 2013: 49).Diskurzný obrat vyplýval aj z jedného zo základných východísk postštrukturalizmu, podľa ktorého materiálne objekty a štruktúry nadobúdajú svoju materialitu a objektívny ontologický status prostredníctvom diskurznej reprezentácie (Laclau, Mouffe, 1985: 108). Dôležitým bol aj lingvistický obrat v sociálnej teórii,