Pavlovič J, Hlaváček K, Feuereisl R, et al. Role of a dynamic LVOT obstruction in the pathogenesis of takotsubo syndrome. Cor Vasa 2010;52:695-699.Aims: To explore the possible causative relationship between a dynamic left ventricular outfl ow tract (LVOT) obstruction and takotsubo syndrome. Methods and results:We analyzed a group of eleven patients with takotsubo syndrome. In this article, we focus on one patient developing a less common variant of takotsubo (stress) syndrome after a situation creating a decreased preload, but without a preceding stressful event (either psychological or physical). Coincidently we found a dynamic obstruction of left ventricular outfl ouw tract and septal bulge mimicking the pattern of hypertrophic cardiomyopathy. After the contraction abnormalities had normalized, we performed a provocation test with nitroglycerin on follow-up inducing the obstruction. An exercise stress test performed on follow-up showed a good eff ect of conservative treatment. The relevant literature was reviewed. Conclusion: We suggest a possible primary pathogenetic role of a dynamic LVOT obstruction in the development of takotsubo syndrome. Pavlovič J, Hlaváček K, Feuereisl R, et al. Úloha dynamické obstrukce LVOT v patogenezi tako-tsubo syndromu. Cor Vasa 2010;52:695-699. Cíl: Zjistit možnou příčinnou souvislost mezi dynamickou obstrukcí LVOT a tako-tsubo syndromem. Metodika a výsledky: Analyzovali jsme skupinu jedenácti pacientů s tako-tsubo syndromem. V tomto článku zaměřujeme pozornost na pacientku, u které se rozvinula méně častá varianta tako-tsubo syndromu v souvislosti se situací vytvářející snížení preloadu, přičemž nepředcházela žádná stresová událost (psychická ani fyzická). Současně byla zjištěna dynamická obstrukce výtokového traktu levé komory a septum sigmoideum imitující obraz hypertrofi cké kardiomyopatie. Jakmile došlo k plné úpravě všech poruch kontraktility, provedli jsme, při ambulantní kontrole, provokační test s nitroglycerinem a vyvolali jsme obstrukci výtokového traktu levé komory. Ergometrie provedená s odstupem při ambulantní kontrole potvrdila dobrý účinek konzervativní léčby. Shromáždili jsme a prostudovali tematicky související literaturu. Závěr: Ukazujeme na možnou primární patogenetickou úlohu dynamické obstrukce výtokového traktu levé komory v rozvoji tako-tsubo syndromu. Klíčová slova: Tako-tsubo syndrom -Obstrukce LVOT -Septal bulge -Hypertrofi cká kardiomyopatie Address: MUDr. Jan Pavlovič, Kardiologie na Bulovce, s. r. o.,

In this paper, we provide a literature review on the topic of organizational resilience, in relation to the energy crisis. The concept of organizational resilience refers to the capability to respond and adapt to shocks. Undoubtedly, the recent energy crisis may be considered an external shock, as it has raised energy prices and exerts a significant pressure on decision makers. Although the energy crisis has impacted organizations significantly in recent months, there is little knowledge on how companies should respond to this threat. Thus, to fill in this research gap, we apply the method of a systematic literature review (SLR), combined with text mining tools, to map the topics covered by 124 works in the field. Based on our results, we uncover several important gaps in the existing studies. We also provide suggestions on relevant future research directions that could broaden the scope of the management of energy crisis, in line with the concept of organizational resilience.

No abstract

cording to ECG, there were 9 (43 %) STEMI and 12 (57 %) NSTEMI cases. The mean value of left ventricular ejection fraction (LVEF) was 47 ± 9.1 % (35-65 %). After one month, a complete restoration of LVEF was found in all patients undergoing follow-up (86 %) with a mean LVEF of 63.5 ± 8.9 % (50-80 %). None of the patients died within one month after the diagnosis of TS syndrome. Conclusion: Our experience confirms a low incidence of TS in patients with ACS. However, our study population is too small to obtain a valid conclusion on short-term prognosis.

Fibrilácia predsiení sa objavuje asi u 5 % pacientov s významnou aortálnou stenózou. Vzniká častejšie až vo vyšších štádiach aortálnej stenózy na rozdiel od mitrálnej chlopňovej chyby. Cieľ práce: Zistiť v súbore pacientov s významnou aortálnou stenózou výskyt paroxyzmálnej a chronickej fi brilácie predsiení a inter sexuálne rozdiely vo výskyte. Ďalším cieľom bolo zistiť klinické, echokardiografi cké a hemodynamické predoperačné prediktory fi brilácie pred siení. Sekundárny cieľ: posúdiť vplyv hypertenzie, antihypertenznej medikácie a invazívnych tlakov na výskyt fi brilácie predsiení. Tercialny cieľ: posúdiť význam fi brilácie predsiení ako prediktora 48-mesačnej mortality. Metodika: Do retrospektívnej štúdie boli zaradení konsekutivní pacienti s významnou aortálnou stenózou, ktorí boli odoslaní na kardiologické oddelenie na Bulovke v Prahe v období od januára 2004 do februára 2008. Významnosť aortálnej stenózy (AS) bola potvrdená srdcovou katetrizáciou a do databázy boli zahrnutí pacienti s indexovanou plochou aortálnej chlopne ≤ 0,5 cm 2 /m 2. Vylučovacím kritériom bola mitrálna chlopňová chyba ≥ 2. stupeň významnosti a aortálna insufi ciencia ≥ 2. stupeň posúdená echokardiografi cky. Výsledky: Súbor tvorilo 204 pacientov s významnou aortálnou stenózou (118 mužov a 86 žien) s plochou aortálnej chlopne ≤ 0,5 cm 2 /m 2. Priemerný vek pacientov bol 72,2 ± 9,3 roku (ženy 74,6 ± 9,2 roku, muži 70,4 ± 9,6 roku). Fibrilácia predsiení (FP) bola prítomná u 13,7 % pacientov s významnou AS. Nevýznamne častejšia bola u žien ako u mužov (17 % oproti 11,2 %, p = 0,23). Jediným nezávislým prediktorom FP bola dilatácia ľavej predsiene (p = 0,001). Hraničnú významnosť v predikcii FP mala indexovaná hmotnosť ľavej komory (p = 0,06) a EFĽK (p = 0,07). Fibrilácia predsiení bola signifi kantne častejšie asociovaná s užívaním diuretik (OR 3,9, p = 0,02, CI 1,13-13,4). Prítomnosť FP nesignifi kantne zvyšovala 2-ročnú mortalitu (OR 1,62, p = 0,3, CI 0,623-4,215). Záver: Fibrilácia predsiení patrí medzi najčastejšie arytmie u pacientov s významnou aortálnou stenózou. V našom súbore bola prítomná u 13,7 % pacientov. Jediným nezávislým prediktorom FP bola dilatácia ľavej predsiene. Hypertenzia ani jej liečba nemala signifi kantný vplyv na prítomnosť FP s výnimkou použitia diuretik.