The EU established an early warning system by introducing the Macroeconomic Imbalance Procedure (MIP) in the wake of the recent recession. Nevertheless, it has been found by some authors to be rather vague when launching the Excessive Imbalances Procedure. Performed analysis reflects on such views and treats the MIP indicators as a system while assessing the significance of all particular variables separately. This assessment was accomplished by applying a multivariate unbalanced logit model, utilising all 14 MIP headline indicators, using time horizons ranging from one to three years before crisis, which was represented by periods with output gap lower than negative 2 per cent. The approach was confronted with the estimates of a linear probability model to provide an idea about the robustness of the results. In the short term, activity rates, youth unemployment rates and private sector debt are the best performing indicators, complemented by current account balances in the long term.

No abstract

ÚvodNáklady nezamestnanosti sa stávajú v Európe v poslednom období čoraz častejšie diskutovanou otázkou. Je to o to dôležitejšie, že jedným z pilierov Stratégie Europa 2020 je inkluzívny rast, ktorý si defi nuje zamestnanosť ako nástroj na boj proti chudobe a sociálnej inklúzii (European Commision, 2010). V prípade Slovenskej republiky (SR) je táto otázka ešte viac závažná, nakoľko SR vykazuje dlhodobo jednu z najvyšších mier nezamestnanosti spomedzi krajín Európskeho spoločenstva. Dlhodobá vysoká miera nezamestnanosti vytvára enormný tlak na verejné fi nancie, ako z pohľadu priamych, tak aj z pohľadu nepriamych nákladov nezamestnanosti. Samotná kvantifi kácia nákladov nezamestnanosti predstavuje veľkú výzvu, nakoľko neexistuje jednoznačná unifi kovaná metodika ich odhadu. Cieľom predloženého príspevku je kvantifi kovať náklady nezamestnanosti verejných rozpočtov na jedného nezamestnaného v SR. Z pohľadu tvorby politiky trhu práce je dôležité mať informáciu o tom, koľko vlastne stojí jeden nezamestnaný a či fi nančné prostriedky vynaložené na ich návrat do skupiny zamestnaných boli využité efektívne alebo nie. Vyčíslenie nákla-dov predstavuje užitočný podporný nástroj tvorby politiky trhu práce, pretože umožní posúdiť a efektívne zvoliť výšku vynaložených prostriedkov na zamestnanie dodatoč-ného nezamestnaného v porovnaní s nákladmi vynaloženými v prípade, že jednotlivec by zostal aj naďalej nezamestnaný. Práve táto otázka je predmetom skúmania predloženej analýzy. Súčasný stav problematikyNáklady nezamestnanosti boli vyčíslené v Českej republike (ČR) autormi Čadil et al. (2011). Autori odhadli nepriame a priame náklady a použitím strednej dĺžky nezamestnanosti odhadli náklady na jedného nezamestnaného v ČR. Pri odhade priamych nákla-dov vychádzali z predpokladu, že priame náklady sa skladajú z výpadku príjmov verejnej správy, výdavkov verejnej správy na dávky v nezamestnanosti a výdavkov verejnej správy na administráciu nezamestnaných. Pri odhade však abstrahovali od výdavkov verejnej správy na administráciu nezamestnaných a výdavkov na aktívnu politiku trhu práce (APTP). Nepriame náklady odhadovali pomocou Okunovho zákona, ktorý *1 Článok bol vypracovaný v rámci projektu ,,Centrum sociálneho dialogu Slovenskej republiky -KOZ SRˮ.