Estimation of the Cost of Unemployment in Slovak Republic

Abstract

ÚvodNáklady nezamestnanosti sa stávajú v Európe v poslednom období čoraz častejšie diskutovanou otázkou. Je to o to dôležitejšie, že jedným z pilierov Stratégie Europa 2020 je inkluzívny rast, ktorý si defi nuje zamestnanosť ako nástroj na boj proti chudobe a sociálnej inklúzii (European Commision, 2010). V prípade Slovenskej republiky (SR) je táto otázka ešte viac závažná, nakoľko SR vykazuje dlhodobo jednu z najvyšších mier nezamestnanosti spomedzi krajín Európskeho spoločenstva. Dlhodobá vysoká miera nezamestnanosti vytvára enormný tlak na verejné fi nancie, ako z pohľadu priamych, tak aj z pohľadu nepriamych nákladov nezamestnanosti. Samotná kvantifi kácia nákladov nezamestnanosti predstavuje veľkú výzvu, nakoľko neexistuje jednoznačná unifi kovaná metodika ich odhadu. Cieľom predloženého príspevku je kvantifi kovať náklady nezamestnanosti verejných rozpočtov na jedného nezamestnaného v SR. Z pohľadu tvorby politiky trhu práce je dôležité mať informáciu o tom, koľko vlastne stojí jeden nezamestnaný a či fi nančné prostriedky vynaložené na ich návrat do skupiny zamestnaných boli využité efektívne alebo nie. Vyčíslenie nákla-dov predstavuje užitočný podporný nástroj tvorby politiky trhu práce, pretože umožní posúdiť a efektívne zvoliť výšku vynaložených prostriedkov na zamestnanie dodatoč-ného nezamestnaného v porovnaní s nákladmi vynaloženými v prípade, že jednotlivec by zostal aj naďalej nezamestnaný. Práve táto otázka je predmetom skúmania predloženej analýzy. Súčasný stav problematikyNáklady nezamestnanosti boli vyčíslené v Českej republike (ČR) autormi Čadil et al. (2011). Autori odhadli nepriame a priame náklady a použitím strednej dĺžky nezamestnanosti odhadli náklady na jedného nezamestnaného v ČR. Pri odhade priamych nákla-dov vychádzali z predpokladu, že priame náklady sa skladajú z výpadku príjmov verejnej správy, výdavkov verejnej správy na dávky v nezamestnanosti a výdavkov verejnej správy na administráciu nezamestnaných. Pri odhade však abstrahovali od výdavkov verejnej správy na administráciu nezamestnaných a výdavkov na aktívnu politiku trhu práce (APTP). Nepriame náklady odhadovali pomocou Okunovho zákona, ktorý *1 Článok bol vypracovaný v rámci projektu ,,Centrum sociálneho dialogu Slovenskej republiky -KOZ SRˮ.

Employability and Sustainability of Young Graduates in the Slovak Labour Market: Counterfactual Approach

“…As for the applied evaluation approach, counterfactual analysis, some authors have already used it to evaluate selected interventions of the active labour market policy, e.g., in Romania [18], the Czech Republic and other countries by Potluka et al [19,20], Potluka and Spacek [21] and Kopecna [22]. As well, several experts have addressed the evaluation of the active labour market policy measures in Slovakia, e.g., Barosova et al [23], Barosova [24], Borik and Caban [25], Harvan [26], Lubyova et al [27,28], Stefanik [29], Tiruneh et al [30] and Domonkos and Konig [31].…”

Defining the Unemployment Determinants of the Post-Transition Central European EU Member Countries

“…However, in a manner to find solutions for the suppression of unemployment, we must first investigate its causes. Domonkos and Konig (2015) conclude that the cost of unemployment has been reflected in reduced state income due to lower tax rates, increased social benefits for the unemployed, lower amounts for pension and health insurance, major issuance for active labor market policies and reduced indirect tax revenues. In his paper Paul (2001) states that apart from the fact that unemployed persons do not receive income, they lose their skills during the time and their inactivity inevitably leads to social isolation.…”