No abstract

No abstract

Slovenská technická univerzita, Fakulta informatiky a informačných technológií, Ústav informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva Katarína Minarovičová Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra občianskej a etickej výchovy Abstrakt: Už isté obdobie neplatí tvrdenie, že experimentálny výskum, využívajúci technológiu eye-trackingu, je výlučne doménou kognitívnej psychológie a neurovied. Záujem o snímanie pohybov očí sa rozšíril do mnohých oblastí aplikovaného výskumu, vrátane pedagogickej psychológie. Táto teoretická štúdia je zameraná na potenciálny prínos dát tohto typu pre detailnejšie porozumenie pozornostným procesom, ktoré sú dôležitou súčasťou profesijného videnia učiteľov a učiteliek. Z interdisciplinárneho hľadiska tak analyzujeme základné mechanizmy selektívnej pozornosti, v súvislosti s pohybmi očí a profesijným videním. V úvodnej časti sa zameriavame na vzťah medzi pozornostným spracovaním a pohybmi očí, s dôrazom na selektivitu pozornosti pri vizuálnej orientácii v prostredí. Nasleduje základná charakteristika eye-trackingu ako metodologického nástroja. Na základe uvedených informácií prepájame selektívnu pozornosť s konceptom profesijného videnia učiteľov. Posledná časť textu je venovaná prehľadu vybraných výskumov využívajúcich eye-tracking v pedagogickej psychológii, s dôrazom na profesijné videnie a porovnanie začínajúcich a skúsených učiteľov. V závere je diskutovaný potenciál využitia eye-trackingu v tejto oblasti výskumu a implikácie analyzovaných štúdií pre pozornostnú organizáciu a tréningy začínajúcich učiteľov a učiteliek.

The study aims to investigate coping strategies used by pre-service and inservice teachers (N = 610) and correlations among coping strategies and psychological constitution variables of pre-service teachers (N = 349). Preferred coping styles differ across career levels but teachers in our sample choose mostly positive and productive coping strategies. Coping strategies classified as negative correlated negatively with psychological constitution variables.

The aim of this article is to problematize the concept of school culture both as a concept and as a subject of investigation. It deals with the historical roots of this concept and the fact that it is shrinkinga consequence of the managerial imperatives of effectiveness and accountability in education. School culture, in relation to the quality of schools and the quality of education, has become the subject of audits, arrived at through a developed network of standardisation in education, testing and evaluation. The methodology of evaluation currently lending particular substance to school culture, however, generates different methodological perspectives on investigating school culture and thus research is becoming an instrument of political power. In the research it is then necessary to either abandon the concept of school culture or to free it from spinning round the cycle of evaluation/self-evaluation-a change in school culture-improving the "quality of the school"-a new evaluation/self-evaluation. One way to do this is to employ ethnographic approaches in research into schools and to understand school culture as a system of texts.